Stalin na konci vojny vyslal červený teror aj k nám, tisíce Slovákov skončili v gulagoch

A pieseň rastie ďalej, / keď v spánku, v ľahkom sne / na ústach mojej malej / sladký smiech bubloce / a keď sa moja žena / k postieľke nakloní / tou krásou premožená, / to vo mne srdce spieva / ako kremeľské zvony. / A šepce: Vďaka, Stalin!

Úryvok z básne Ctibora Štítnického je len malou ochutnávkou toho, čo na oslavu tohto muža súdobí československí poeti vytvorili. A ako sa uvádza v poznámke k výberu veršov zbierky Stalin je život lidí budoucích, „zborník neobsahuje všetky básne napísané na oslavu Stalinovej veľkosti. Redakčná rada... zahrnula do zborníka len básne vysokej umeleckej úrovne“.

Aj samotný adresát týchto veršov – vlastným menom Josif Vissarionovič Džugašvili, bol umelec. Písal básne (vraj celkom obstojné), doslova hltal knihy, veľmi pekne kreslil. A podobne, ako zostavovatelia zbierky, dokázal oddeliť zrno od pliev. Niekedy tak dôkladne, že ani zo samotných zrniek toho veľa nezostalo. Napriek mnohým úskaliam postupoval systematicky a dôsledne. No nechával za sebou až priveľa pohnutých osudov.

Napoleonský postreh

Tú svojskú drsnú poetiku si pestoval už od detstva. Keď ho netĺkol otec – alkoholik, hrával sa s vrstovníkmi na boje s Rusmi. Malý „Koba“ si osvojil meno hrdinského abreka – spolovice zbojníka a napoly revolučného gruzínskeho vlastenca – z dobrodružného románu Alexandra Kazbegiho.

Neduživý chlapec, ktorého si navyše vrstovníci doberali za skutočnosť, že má na jednej nohe zrastené dva prsty, však vtedy ešte priveľkou fyzickou silou nevynikal. A nevynikal ňou ani o vyše dve desaťročia neskôr, keď spolu s ďalšími kumpánmi prepadával banky a z lupu pomáhal financovať fungovanie vtedy ešte stále sa len rozvíjajúcej boľševickej strany v cárskom Rusku.

​No nechýbal mu intelekt ani brutalita a ich spoločnou kombináciou vytvoril celú paletu prostriedkov, ako ovládnuť masy.

Poďme však pekne po poriadku. Keď ho v poslednom ročníku vylúčili z cirkevného seminára (údajne pre čítanie marxistickej literatúry, no niektoré pramene uvádzajú ako dôvod aj to, že zneužil maloleté dievča), vydal sa na dráhu profesionálneho revolucionára. Čas strávený medzi prísnymi vyučujúcimi v dogmatickom prostredí však na ňom podľa všetkého zanechal stopy.

„Škola mu vnútila nielen typický spôsob myslenia a uvažovania, reči, aj písania, ale porušila aj jeho náboženskú vieru získanú od matky a zrejme aj jeho pôvodne vyvinutý vášnivý socializmus,“ píše v knihe Stalin – stručný životopis český historik Václav Veber.

Stalin v mladosti.
Stalin v mladosti.
Zdroj: Wikimedia Commons

​To, prečo sa z hrdého Gruzínca stal zástanca mašinérie, ktorá potiera nielen národy a národnosti, ale vôbec dôležitosť jednotlivca, malo podľa Tomáša Kluberta z Ústavu pamäti národa racionálne opodstatnenie: „Hoci Gruzínsko bolo Ruskom dobyté a v roku 1921 v ňom bol násilím nastolený boľševický režim, Stalin pochopil to, čo už skôr pred ním Napoleon.“

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.