Doma u prezidentov: Československé hlavy štátu bývali radšej inde ako na Pražskom hrade

Slovenské prezidentské rezidencie sú dlhodobo v žalostnom stave. Vila na Slavíne, ktorú kúpil ešte Rudolf Schuster, už roky chátra a všetko nasvedčuje tomu, že do konca pôsobenia Andreja Kisku sa napriek pôvodným plánom nezačne ani rekonštruovať.

O čosi živšie je vôkol kaštieľa v Rusovciach, ale ani tu sa s obnovou ešte nezačalo. Grasalkovičov palác je zas podstatne vhodnejší na oficiálne stretnutia ako na každodenný život. Súčasný slovenský prezident žije v byte v centre Bratislavy.

Aj v minulosti však boli okolo bývania prezidentov problémy.

Doma v Česku i na Slovensku

Už Tomáš Garrigue Masaryk, prvý československý prezident, odmietal žiť v oficiálnom sídle prezidenta, v jeho prípade na Pražskom hrade. Najskôr sídlil v dome svojich priateľov neďaleko Hradu a do bývalých kráľovských komnát sa mu príliš nechcelo.

Pražský hrad však slúžil ako sídlo panovníkov už od svojho založenia v 9. storočí, najprv českým kniežatám, neskôr kráľom a za vlády Karola IV. a Rudolfa II. aj cisárovi Svätej ríše rímskej, a poradcovia prvému prezidentovi odporučili, aby na tradíciu nadviazal.

Pražský hrad sa medzi prezidentmi neteší až takej obľube.
Pražský hrad sa medzi prezidentmi neteší až takej obľube.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Masaryk na Hrade svoj apartmán nakoniec mal, za svoj ozajstný domov ho však nepovažoval. Najviac mu prirástol k srdcu zámok Lány na Křivoklátsku a na Slovensku s obľubou navštevoval zámok Topoľčianky. Tieto miesta zodpovedali prezidentovmu naturelu oveľa viac než honosné hradné komnaty. Masaryk bol zapálený športovec a najradšej trávil čas v rozsiahlom anglickom parku oboch zámkov, kde sa prechádzal na svojom koni Hektorovi alebo sa venoval ďalším športovým aktivitám, ktorým hovoril „sokolovanie“.

Najlepšie Masaryka vystihol Karel Čapek, ktorý o prezidentovi napísal: „T. G. M. po príchode do Topoľčianok vždy pookrial. Miloval leto s jeho búrkami a horúčavou. Z politika sa opäť stal človek viac filozofujúci, ktorý sa rád zabudne v zámockej knižnici alebo sa zatúla do najvzdialenejších kútov parku pešo alebo na koni.“

​Masaryk do Topoľčianok chodieval vždy v auguste a septembri počas desiatich rokov a spisovateľ mu tam často robil spoločnosť. Na zámku je stále zachovaný prezidentský apartmán s pôvodným mobiliárom a návštevníci si tak môžu prezrieť miesta, kde vznikali Čapkove slávne Hovory s T. G. M. Je dokonca možné prespať v Masarykovej mosadznej posteli (za 200 eur/noc) alebo sa môžu vydať po prezidentových stopách Slovenskom.

„Najčastejšie chodieval na lúku pod zrúcaninou hradu Hrušov, kde bol vzduch najčistejší a pohľad na okolité lesy najkrajší. Alebo vo vedľajšej obci Machulince mal svoje obľúbené miesto pod horou pri starej divokej hruške,“ opisuje prezidentove zvyky správkyňa zámockého múzea Marta Holá.

Masaryk, sám polovičný Slovák, keďže jeho otec Jozef Maszárik pochádzal z Kopčian, mal pre Slovensko a jeho obyvateľov slabosť. Traduje sa, že hoci išlo o československého prezidenta, takmer nebol na rozoznanie od prostých ľudí. Na svojich potulkách prírodou sa vraj schovával pred ochrankou, aby si doprial trochu súkromia, prípadne mal vo zvyku rozprávať sa s miestnymi na ulici.

Pracovňa Tomáša Garrigua Masaryka na zámku v Topoľčiankach.
Pracovňa Tomáša Garrigua Masaryka na zámku v Topoľčiankach.
Zdroj: HN/Peter Mayer

​„Na T. G. M. tu zostali tie najlepšie spomienky,“ hovorí Holá. „Môj pradedo sa s ním ako richtár zo susednej obce Hostie osobne rozprával a hovoril o ňom ako o prezidentovi otcovskej láskavosti. Dodnes ho tu ľudia nazývajú ,tatíček Masaryk‘,“ spomína na rozprávanie svojich predkov.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.