Trestu neujdeš, netvor. Ako izraelské komando chytalo strojcu holokaustu Eichmanna

Preboha, to je vážne on! Až doteraz si boli istí tak na 90 percent. Keď však na toho okuliarnatého plešivca skočili a za hrozného revu ho natlačili do auta, nepochyboval už nikto z nich.

Áno, je to on. Adolf Eichmann. Strojca holokaustu. Teraz už neutečie. Nesmie! Bol 11. máj 1960, niečo po ôsmej večer. Plné auto uháňalo pochmúrnou opršanou Garibaldiho ulicou v argentínskom San Fernando. Jeden z najhorších nacistických netvorov, ktorý sa v Južnej Amerike dlho skrýval pred spravodlivosťou, sa teraz schúlený na špinavej podlahe zúfalo klepal strachom. Bývalého esesáka pevne držalo hneď niekoľko izraelských rúk, jedny z nich patrili Cvichovi Malchinovi, ktorého celá rodina zomrela za vojny v Poľsku.

Iste, boli to Židia. Tí si podľa Eichmanna nič iné nezaslúžili. Pätnásť rokov po Hitlerovej smrti ho však práve zástupcovia židovského štátu vypátrali na druhej strane planéty a hodlali ho odovzdať izraelskému súdu.

Skupina agentov Mossadu bola pri tejto úlohe odhodlaná zomrieť, zo všetkých najviac možno práve Malchin. Smrť sa nevznášala zas tak vysoko. Do krajiny zmietanej nepokojmi prileteli postupne, každý z inej svetovej strany. Nebezpečenstvo im nehrozilo len od bývalých nacistov, ale od argentínskych bezpečnostných zložiek. Každý krok zvážili najmenej trikrát, čo najčastejšie menili požičané autá aj miesta schôdzok, používali falošné doklady a uniformy, dvojníkov, tajné fotoaparáty.

Šéf komanda Rafi Ejtan sa aj teraz, cestou do špeciálne opevnenej prenajatej vily, otáčal za čímkoľvek podozrivým. Ak by ich auto zastavila polícia, bol odhodlaný Eichmannovi vlastnoručne zlomiť väz, než aby ho zase stratili. Nie, teraz už neutečie. Nesmie!

Špionážny pravek

Tri tisícky rokov predtým, než sa nejaký Eichmann vôbec narodil, tiahlo Sýriou vojsko egyptského faraóna Ramzesa II. Pri rieke Orontes chytil chetitských zbehov, ktorí Egypťanov uisťovali, že nepriateľská armáda je ešte ďaleko. Ramzes sa teda prebrodil na druhý breh a bez väčšej obozretnosti sa utáboril na blízkom kopci.

​Chyba. Nešlo totiž o zbehov, tí dvaja Egypťanov naviedli presne tam, kam Chetiti potrebovali. V bitke pri Kadeši ich pasca viedla k obrovským stratám v Ramzesovom vojsku. Učebnice túto chvíľu dodnes opisujú ako jedno z prvých známych použití tajných služieb v dejinách.

Nečudujte sa, tento odbor, to nie je len James Bond a ďalší moderní hrdinovia. Tajným službám sa nie náhodou hovorí druhé najstaršie remeslo na svete. Veď Aristoteles zmieňuje existenciu špicľovskej organizácie už v dobe syrakúzskych tyranov 500 rokov pred Kristom.

Perzská ríša možno nemala CIA, ale už okolo roku 550 pred n. l. sa opierala o záhadné spoločenstvo dohliadajúce na všetkých miestodržiteľov a úradníkov. Sokratov žiak Xenofón o 150 rokov neskôr používal zvláštny výzvedný jazdecký oddiel. Caesar mal zase svojich speculatores – verných špiónov a plazivých zabijakov. To všetko boli dávni predchodcovia Ejtanových drsných chlapcov.

„Nemožno určite stavať na rovnakú úroveň poľného vyzvedača z doby Alexandra Macedónskeho a dnešnú satelitom vybavenú výzvednú službu. Avšak základné princípy politiky a mnohokrát dokonca i vojenstva sú si vo vysoko rozvinutých antických štátoch a dnešnej politike podobné,“ argumentuje profesor novodobých dejín Wolfgang Krieger v knihe Dejiny tajných služieb. „V správaní človeka nastalo oveľa menej zmien ako v materiálnom prostredí, ktoré ho obklopuje.“

V roku 1390 tak dvoran Philippe de Mézieres mladému francúzskemu kráľovi Karlovi VI. radí, že na špionáž musí vynaložiť aspoň tretinu vojenského rozpočtu. Šéf anglických tajných služieb v 16. storočí Francis Walsingham pri svojom pôsobení v Paríži takmer vyjde na mizinu, keďže má špehov skoro v každej ulici. A preslávený intrigán kardinál Richelieu sa neuspokojí s bežnou sieťou donášača, jeho vrchný agent Pere Joseph mu získava cenné informácie aj od kňazov spovedajúcich mocných vo Francúzsku i po celej Európe.

Tak dlho a spletito sa rodilo remeslo, ktoré býva oporou každej totality. Ktoré však tiež často slúži dobru. Ako keď sa rozpúta honba na krutého nacistu.

Šesť miliónov obetí

Pomyslenie, že Eichmann stále niekde v pokoji žije, dráždilo v 50. rokoch Izraelčanov k nepríčetnosti. Mal na svedomí šesť miliónov Židov! S pedantskou vytrvalosťou trval za druhej svetovej vojny aj na likvidácii starcov, žien a detí. K šéfovi izraelskej tajnej služby Isserovi Harelovi sa správy o Eichmannových povojnových stopách síce dostávali často, väčšinou však pôsobili nedôveryhodne.

V uniforme SS. Okrem iného sa Eichmann podieľal na transporte Židov do koncentračných táborov.
V uniforme SS. Okrem iného sa Eichmann podieľal na transporte Židov do koncentračných táborov.
Zdroj: Profimedia

​Až sa roku 1957 ozval Fritz Bauer. Generálny prokurátor z Frankfurtu, Žid zo starej právnickej rodiny, ktorý prežil koncentrák. Úradom svojej vlasti neveril, boli stále prešpikované mnohými Hitlerovými sympatizantmi. U Izraelitov mal istotu, že nič ututlávať nebudú. Podľa jeho zdroja sa vojnový zločinec usídlil v Buenos Aires, poznal aj presnú adresu.

„Rozhodol som sa, že ak Eichmann ešte žije, tak aj keby sa proti tomu postavilo celé peklo, bude chytený,“ spomínal Harel vo svojich pamätiach. Poslal do Argentíny niekoľko agentov. Izraelčania sa rozpačito prechádzali chudobnou štvrťou Olivos, kde mal Eichmann v ulici Chacabuco bývať. On, s nakradnutým židovským bohatstvom, sa bude schovávať v nejakej tunajšej smradľavej chatrči? Nič neobjavili, odleteli domov.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.