Kliment Vorošilov, Vjačeslav Molotov, Josif Stalin a Nikolaj JežovWikimedia Commons
StoryEditor

Neznáme obete Stalinovho teroru: Ruský historik odhaľuje pravdu o tisícoch popráv bez súdu

31.01.2018, 10:16
Autor:
ČTKČTK
Pripomínanie histórie je v Rusku aj viac než 80 rokov po najtvrdšom období stalinského teroru, keď boli milióny ľudí popravených alebo poslaných do gulagov, stále ťažké.

Vďaka nemu vystúpilo z anonymity už 50-tisíc obetí stalinizmu. Ruský historik Anatolij Razumov už tridsať rokov zverejňuje mená tých, ktorí boli v období stalinských čistiek popravení v Leningrade, dnešnom Petrohrade, píše agentúra AFP.

„Nenachádzam v tom logiku, bolo to neľudské a nevysvetliteľné,“ hovorí historik, ktorý po rokoch mravčej práce dnes údajne pristupuje k svojej úlohe už s „ľahostajnosťou“.

Pripomínanie histórie je v Rusku aj viac než 80 rokov po najtvrdšom období stalinského teroru, keď boli milióny ľudí popravených alebo poslaných do gulagov, stále ťažké.

Rusko na čele s Vladimirom Putinom sa snaží minimalizovať najchmúrnejšie stránky minulosti v mene národnej jednoty.

V 13 zväzkoch o osobách popravených v Leningrade, ktoré boli od roku 1987 pod vedením Razumova vydávané, nachádzame mená, dátumy narodení a úmrtí, povolania a adresy tých, ktorí jedného dňa v Leningrade zmizli, ako keby nikdy neexistovali. Ľudia sa dozvedali o popravách svojich blízkych bez súdu, ale nepoznali dôvod.

„Začal som so svojím výskumom v roku 1987, v čase perestrojky, akonáhle to bolo možné,“ vysvetľuje Anatolij Razumov. Tento syn sovietskeho vojaka, ktorého rodinu represie nepostihli, sa rozhodol vzdať posledný hold mužom a ženám, ktorí boli robotníkmi, inžiniermi, krajčírmi či predavačmi a počas veľkého teroru boli popravení.

Výpis z protokolu zasadnutia tzv. trojky. V tomto prípade odsúdila na trest smrti zastrelením kňaza Alexandra Orlova. Výpis z protokolu zasadnutia tzv. trojky. V tomto prípade odsúdila na trest smrti zastrelením kňaza Alexandra Orlova. Wikimedia Commons

​Kanceláriu má tento 62-ročný muž v centre bývalej cárskej metropoly, v obrovskej budove národnej knižnice. Miestnosť je plná skríň s knihami a stovkami spisov, ktoré našiel v archívoch NKVD, stalinského orgánu pre vnútornú bezpečnosť, alebo ktoré mu poslali príbuzní obetí.

Razumov ukazuje jeden zo spisov: ide o výsluchy a rozsudok týkajúci sa 28-ročnej Niny Dubrovskej, študentky poľského pôvodu. Tá bola obvinená zo špionáže a 11. decembra 1937 ju popravili.

„Obdobie, ktorému sa hovorí veľký teror, trvalo rok a pol, až do jesene 1938. Popravy nadobúdali masívny charakter, každú noc sa zabíjalo. Neboli súdy. Obvinených postavili pred takzvanú dvojku alebo trojku, tvorenú jedným až dvomi zástupcami NKVD a prokurátorom, ktorá vyniesla rozsudok,“ uvádza Razumov.

Podľa historika vypracovali likvidačný plán Stalin a jeho okolie. Za toto krátke obdobie bolo v Leningrade popravených 40-tisíc ľudí.

Vysvetľuje, že sa od ruského štátu nedočkal veľkej podpory, a hovorí o ľahostajnosti k stalinským čistkám. Jeho práca naopak pravidelne naráža na nepriateľský postoj ruských úradov.

Stalin s Nikolajom Ježovom, ktorý bol v čase veľkého teroru šéfom NKVD. Stalin s Nikolajom Ježovom, ktorý bol v čase veľkého teroru šéfom NKVD. Wikimedia Commons

​Anatolij Razumov sa vrátil do Petrozavodsku v Karélii, kde podporil svojho kolegu, historika Jurija Dmitrijeva, ktorý je členom mimovládnej organizácie Memorial a je známy svojím bádaním o ľuďoch, ktorí zmizli počas veľkého teroru.

Dmitrijev, ktorého v januári prepustili z väzenia, zostáva pod súdnym dohľadom. Za mrežami strávil rok na základe obvinenia z pedofílie. Memorial vyhlásil, že ide o falošné obvinenie, ktoré má zabrániť jeho práci.

O stalinských čistkách sa v Rusku hovorí len zriedkavo a mnohí príbuzní obetí dodnes nevedia, kde  sú ich popravení blízki pochovaní a aké obvinenie viedlo k ich zatknutiu.

„Pracujem pre tých, ktorí to neskôr pochopia. Budem v tom, napriek všetkým prekážkam, ďalej pokračovať,“ hovorí Anatolij Razumov.

01 - Modified: 2024-04-21 15:43:00 - Feat.: - Title: Výstava v Hornonitrianskom múzeu predstavuje históriu lesného hospodárstva 02 - Modified: 2024-04-13 10:30:00 - Feat.: - Title: Prečo vlastne hovoríme, že niečo je OK? Pozreli sme sa na históriu výrazu, ktorý používame každý deň aspoň raz 03 - Modified: 2024-04-10 05:18:37 - Feat.: - Title: „Géčko“ od Mercedesu má už 45 rokov. Jeho obľuba je dnes v iných sférach ako kedysi 04 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Oslavujeme Svetový deň Rómov. Ako dobre poznáš ich kultúru a históriu? Otestuj sa v našom kvíze 05 - Modified: 2024-04-05 22:00:00 - Feat.: - Title: Ostrovný bandita. Superrýchlu omegu milovali zlodeji, politici ju však chceli zakázať
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
23. apríl 2024 08:33