Korunovačný klenot si Američania chceli nechať ako vojnovú korisť, museli ho ale vrátiť

Pri slávnostnom ceremoniáli v budove maďarského parlamentu v Budapešti odovzdala 6. januára 1978 americká delegácia vedená vtedajším ministrom zahraničných vecí Cyrusom Vanceom maďarským vládnym predstaviteľom svätoštefanskú korunu.

Najdôležitejšia súčasť uhorských korunovačných klenotov sa tak do Maďarska vrátila po viac než troch desaťročiach. Do amerických rúk sa dostala na sklonku druhej svetovej vojny a Spojené štáty ju odvtedy zadržiavali ako vojnovú korisť.

Korunu údajne poslal v roku 1000 vtedajšiemu uhorskému kniežaťu Štefanovi I. pápež Silvester II., pravdepodobnejšie ale je, že „odosielateľom“ bol rímskonemecký cisár Oto III..  Štefana, ktorý sa pred pokrstením volal Vajk a bol kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, ňou potom 1. januára 1001 korunovali za prvého uhorského kráľa.

Dá sa však takmer s istotou povedať, a ukázali to aj vedecké štúdie, že klenot, ktorý je dnes všeobecne označovaný názvom svätoštefanská koruna, alebo v Maďarsku Szent Korona (Svätá koruna), takmer isto pri tejto korunovácii prvému kráľovi na hlavu nenasadzovali. Prvá uhorská koruna bola zrejme úplne jednoduchá a ako sa píše v publikácii Kniha kráľov (autor Vladimír Segeš a kolektív), jej pravdepodobné zobrazenie nachádzame na korunovačnom plášti. Bol to diadém so štyrmi výbežkami tvaru ľalie, vykladaný drahými kameňmi.

Uhorská koruna bola vyrobená v niekoľkých etapách v priebehu 11. až 13. storočia a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu.
Uhorská koruna bola vyrobená v niekoľkých etapách v priebehu 11. až 13. storočia a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Pôvodná koruna sa stratila niekedy v druhej polovici 11. storočia, tá ktorú poznáme dodnes bola vyrobená v niekoľkých etapách v priebehu 11. až 13. storočia a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu. Spodnú tvorí zlatý byzantský diadém, horná má tvar vypuklého kríža, pričom obe časti sú bohato zdobené obrazmi Krista, archanjelov, svätcov i vtedajších významných panovníkov.

Na vrchole koruny je naklonený kríž. Podľa jednej z povestí bol takto poškodený, keď dala kráľovná Alžbeta Luxemburská korunu ukradnúť, aby ňou mohol byť korunovaný jej ani nie trojmesačný syn Ladislav Pohrobok. Podľa inej legendy kríž zámerne ohli Habsburgovci, aby „zlomili magické sily“, ktoré boli v Uhorsku korune prisudzované. Ďalšia teória zasa hovorí, že naklonený kríž má vyjadrovať poklonu pred Bohom.

Skutočnosť je ale zrejme oveľa prozaickejšia. Podľa historických záznamov malo k nakloneniu kríža dôjsť pri korunovácii prvej manželky cisára Ferdinanda III., Márie Anny Španielskej, 14. februára 1638. Korunu, ktorá bola počas prepravy umiestnená v ochrannom medenom puzdre sa odtiaľ nedarilo vybrať a aby ju dostali von, použili páčidlá. No a práve vtedy sa „podarilo“ kríž ohnúť.

Posledným panovníkom, ktorému položili svätoštefanskú korunu na hlavu, bol v decembri 1916 rakúsky cisár Karol I., ktorý sa tak stal uhorským kráľom Karolom IV.
Posledným panovníkom, ktorému položili svätoštefanskú korunu na hlavu, bol v decembri 1916 rakúsky cisár Karol I., ktorý sa tak stal uhorským kráľom Karolom IV.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Koruna, ktorou bol naposledy korunovaný 30. decembra 1916 rakúsky cisár Karol I. (ako uhorský kráľ Karol IV.), sa do USA dostala po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1945 ju maďarskí vojaci ukryli v Salzburgu a po oslobodení Rakúska ju dali do úschovy americkej armáde. Tá klenot odviezla do USA so sľubom, že ho Maďarsku vráti. Koruna bola uložená v pevnosti Fort Knox a o jej vrátení do Maďarska napokon rozhodol až americký prezident Jimmy Carter po nátlaku európskych štátov.

Vyobrazenie historickej svätoštefanskej koruny nahradilo v roku 1990 v novom štátnom znaku Maďarskej republiky komunistickú červenú hviezdu. To sa stretlo aj s kritikou, podľa niektorých názorov totiž takéto monarchistické symboly nereprezentujú povahu republiky. Symbol koruny tiež často zneužívajú nacionalisti šíriaci názory o maďarskom nároku na územia susedných štátov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.