Zabudnutý 17. november: Udalosti roku 1989 zatienili u nás sviatok, ktorý uznáva celý svet

Sú také sviatky, ktoré sú obeťou propagandy, politických manipulácií, prípadne neznalosti histórie. Ako Medzinárodný deň študentstva, ktorý si už osemdesiat rokov pripomínajú študenti po celom svete, u nás však upadol do zabudnutia. Po roku 1989 bol označený za „komunistický sviatok“, hoci bol vyhlásený v roku 1941 v Londýne a vznikol ako reakcia na zatvorenie českých vysokých škôl 17. novembra 1939, na ktorých študovali aj slovenskí študenti. Aby sme si to nemýlili, 17. november je u nás štátny sviatok aj dnes, ale pripomíname si ho ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Historik, novinár a vysokoškolský pedagóg prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD. (66), vraví, že „bez novembra 1939 by nebol ani november 1989“. Ako vlastne Medzinárodný deň študentstva vznikol a kto sa o to zaslúžil?

 

My, študenti Veľkej Británie, všetkých jej domínií a Indie, Zväzu sovietskych socialistických republík, Severnej a Južnej Ameriky, Belgicka, Československa, Číny, Francúzska, Holandska, Juhoslávie, Nórska, Poľska, Grécka a všetkých ostatných národov bojujúcich za slobodu sveta, v snahe vyjadriť hlbokú úctu popraveným československým študentom, ktorí prví v Európe na jeseň roku 1939 dali podnet k masovému odporu proti nacistickým okupantom, vyhlasujeme 17. november za Medzinárodný deň študentstva.

Týmito slovami, ktoré predniesol Lubor Zink, bol v predvečer 17. novembra 1941 v londýnskom Caxton Hall vyhlásený Medzinárodný deň študentstva.

Na druhý deň sa prerušili na väčšine anglických univerzít prednášky a konali sa spomienkové akcie. Vystúpili na nich aj československí študenti, ktorí prečítali vyhlásenie o založení Medzinárodného dňa študentstva.

„Manifestácie a oslavy sa konali aj v Quite v Ekvádore, vo Wellingtone na Novom Zélande, v San José v Kostarike, v Montevideu v Uruguaji, v Havane, Dillí, Jeruzaleme, Sovietskom zväze, Kanade, Číne, na Malte, v USA, vo Švajčiarsku, v Mexiku a vo Švédsku. Všetci sa chceli stotožniť s ideou 17. novembra, i keď mnohé krajiny nacizmus vôbec nepoznali,“ píše historik a spisovateľ Jozef Leikert v knihe Ďaleko a predsa blízko.

Zdroj: Téma

​​A pritom, presadiť práve tento dátum vôbec nebolo ľahké: „Bolo na to treba veľké úsilie českých a slovenských študentov, ktorí bojovali v Československej zahraničnej armáde v Anglicku. Považujem za malý zázrak, že sa im to vôbec podarilo,“ približuje historik.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.