Za interrupciu do väzenia. Slovenský štát videl ženy, ktoré podstúpili prerušenie tehotenstva, ako vrahyne

Jedným z období, keď sa vládny režim pokúšal o reguláciu reprodukcie obyvateľstva sprísnením interrupcií, bolo aj obdobie vojnovej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. O čo vtedy konkrétne išlo?

Obdobie v rokoch 1939 – 1945 nebolo jediné, ktoré obmedzovalo prístup k interrupciám. (Interrupcia je umelé prerušenie tehotenstva, kým potrat nastáva, ak žena príde o plod spontánne. V rozhovore však potrat používame vo význame interrupcie, pozn. red.) Dialo sa tak aj počas prvej Československej republiky a aj v období rakúsko-uhorskej monarchie. Avšak slovenský štát do toho išiel oveľa striktnejšie a zavádzal oveľa vyššie trestné sadzby. Ak ženy boli prichytené a usvedčené pri ilegálnom potrate, tak im hrozili vyššie tresty ako predtým.

Vedeli by ste to porovnať? V čom bol najväčší rozdiel v prístupe z obdobia ČSR a vojnovej Slovenskej republiky?

V období ČSR existovali dva kriminálne zákonníky, jeden platil pre českú časť, druhý pre Slovensko plus Podkarpatskú Rus. Keby sme sa zamerali len na slovenskú časť, tak nelegálne interrupcie, ktoré sa nazývali „vyháňanie plodu“, boli pokutované. Lenže tresty, ktoré boli zavedené v rokoch 1939 – 1945, boli podstatne prísnejšie, ženám hrozilo väzenie a teoreticky mali byť postihovaní aj muži. Navyše slovenskí politici zakázali antikoncepčné prostriedky, ktoré boli dovtedy legálne dostupné.

Čo bolo cieľom tohto prístupu?

Hlavným cieľom bolo v mene kresťanskej morálky zvýšiť populáciu slovenského národa. Ak by sme použili dobový jazyk, tak cieľom bolo „udrieť na koreň zla a zachrániť desaťtisíce stratených duší“. Inak povedané, štát sa snažil o zvýšenie populácie, takže obmedzovanie reprodukcie bolo nechcené, nežiaduce. V praxi to však znamenalo, že okrem nárastu populácie išlo aj o akési upevňovanie hierarchie v spoločnosti. Tak ako boli rodové úlohy rozdelené, tak to malo aj zotrvať. Žiadna modernizácia v postavení žien, naopak, mali sa navrátiť domov k rodine, do kuchyne, do kostola. Ideológiu ľudáckej Slovenskej republiky charakterizovalo „znovuobjavenie“ takzvanej tradičnej úlohy žien v slovenskej kresťanskej spoločnosti. Vládnuca Hlinkova slovenská ľudová strana, pravicová konzervatívna strana so silným kresťanským razením, sa usilovala o úplné obmedzenie účasti žien na verejnom živote a o ich návrat z verejného do súkromného života, teda späť k rodine. Okrem kriminalizovania potratov tak štát obmedzil aj prístup k antikoncepcii, čo predtým v takej miere neexistovalo. Jediná antikoncepcia, ktorá zostala ako-tak dostupná, boli kondómy, ale aj tie boli určené hlavne vojakom, ktorí smerovali na východný front, bežné obyvateľstvo sa k nim nedostalo.

Zdroj: Téma

Inšpirovali sme sa v tomto smere v nacistickom Nemecku?

Čiastočne sme sa inšpirovali aj nacistickým Nemeckom, ale historička Eva Škorvanková vo svojej najnovšej knihe hovorí o tom, že sme sa oveľa viac inšpirovali vo fašistickom Taliansku, kde sa rodina propagovala oveľa konzervatívnejším spôsobom, silno založeným na katolicizme. Nacistické Nemecko sa snažilo od kresťanstva odstúpiť a navrátiť sa k akémusi germánskemu náboženstvu. Navyše, v nacistickom Nemecku trestali árijské ženy za nelegálny potrat trestom smrti. Našla som to aj v dokumentoch týkajúcich sa Protektorátu Čechy a Morava – etnickým Nemkám, ktoré podstúpili interrupciu, hrozil trest smrti, dokonca bol takýto trest aj vykonaný. Na vojnovom Slovensku sa trest smrti za ilegálne potraty nezaviedol. Nemecko tiež zašlo oveľa ďalej v eugenických otázkach – árijským ženám potraty zakazovali, neárijské ženy k nim nútili. Touto cestou sa Slovensko nevydalo, aj keď bolo zrejmé, že milovať a množiť sa mala najmä „Slovač“, o menšinové obyvateľstvo sa v tomto ohľade slovenskí politici príliš nezaujímali.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.