Dvanásťtisíc obetí si pred 65 rokmi v Londýne vyžiadalo päť dní intenzívneho smogu. Kvôli bezvetriu a zime bolo hlavné mesto zahalené bielou toxickou hmlou. Ulice boli plné opustených áut a zlá viditeľnosť zabránila aj prevádzke záchrannej služby. Smog spôsobil zdravotné problémy až 200-tisíc ľuďom.
„Bolo to ako byť slepý,“ spomínal na veľký londýnsky smog z roku 1952 Stan Cribb, ktorý v tom čase pomáhal svojmu otcovi viesť pohrebný ústav. „Vyšli ste von a cítili ste pálenie v očiach, akoby všade okolo horeli autá.“
Londýn začiatkom decembra 1952 pokryl ťažký belavý smog na celých päť dní. Hlavné mesto Veľkej Británie trápila zlá kvalita ovzdušia už od 13. storočia, a tak dlhotrvajúca hmla ľudí sprvu veľmi nezarazila.
Chladné decembrové počasí prinútilo veľké množstvo ľudí kúriť v kachliach a vtedajšie lacné a nekvalitné uhlie s vysokým obsahom sulfidov uvoľňovalo do ovzdušia vysoké dávky látok škodlivých pre zdravie.
Od piatku piateho do utorka deviateho decembra 1952 vládlo nad Londýnom bezvetrie a smog tak nad mestom ležal ako biela perina. V metropole navyše prebehla výmena električiek za dieselové autobusy, čo tvorbe smogu výrazne pomohlo.
Ľudia vonku mohli dýchať len veľmi ťažko. Viditeľnosť sa znížila na niekoľko metrov, čo prakticky znemožnilo jazdu automobilom. Mestská hromadná doprava tak musela na niekoľko dní prerušiť prevádzku a to isté postihlo aj zdravotnícku záchrannú službu. Pacienti sa teda museli do nemocníc dopravovať peši.
Takmer všetci chodili naslepo po uliciach a s nimi aj Stan Cribb so svojim otcom. Sami ťahali pohrebný voz. Zákaziek mali viac než dosť, v celom Londýne v priebehu prvých dvoch dní zomrelo podľa odhadov asi štyritisíc ľudí.
Väčšinou to boli veľmi mladí, alebo starí ľudia, ktorí už predtým mali problémy s dýchaním. Zdravotné ťažkosti sa však spôsobené kritickou situáciou sa však objavili u viac než stotisíc ľudí. Nikto ale nepanikáril. Londýnčania boli zvyknutí na hmly a tak, ako vo väčšine prípadov si mysleli, že ide len o ďalšiu inverziu, ktorá čoskoro zmizne.
V nedeľu sa viditeľnosť znížila na pol metra a situácia vyzerala veľmi kriticky. Ulice boli plné opustených áut, dobytok na trhu Smithfield bol zabitý a všetko mäso vyhodené. Pľúca zvierat boli úplne čierne. V tom čase už v Londýne zomrelo šesť a pol tisíca ľudí.
Pery mŕtvych boli sfarbené namodro, spomínal Cribb. Nemusel vraj ani rozmýšľať nad tým, ako ľudia zomreli. Zadusili sa miestami priamo na ulici.
V posledný deň smogu, v utorok 9. decembra 1952, zomrelo viac než 900 ľudí. Potom sa zdvihol vietor a smog zmizol tak rýchlo, ako sa predtým objavil. Podľa posledných výskumov, publikovaných v časopise Environmental Health Perspectives, počas piatich dní takzvaného Veľkého londýnskeho smogu zomrelo v metropole asi 12-tisíc ľudí. Zdravotné následky si odnieslo až 200-tisíc obyvateľov Londýna.