Masaker, aký nemá obdobu: V Nankingu vojaci pozabíjali desaťtisíce bezbranných civilistov

Nankinský masaker v Číne, ku ktorému došlo v priebehu asi siedmich týždňov na prelome rokov 1937 až 1938, predstavoval jednu z najtragickejších kapitol takzvanej druhej čínsko-japonskej vojny. Podľa rôznych odhadov pri ňom zahynulo asi 150- až 300-tisíc Číňanov, prevažne civilistov.

Dodnes ide o kontroverznú tému vo vzájomných čínsko-japonských vzťahoch, pri ktorej sa historici i nacionalisti z oboch strán osočujú z nepresných formulácií.

Druhá čínsko-japonská vojna sa začala nenápadne - neplánovanou potýčkou medzi oddielmi oboch krajín v júli 1937 v oblasti Pekingu. Zakrátko sa ale rozšírila a prerástla do totálnej vojny.

Medzi niektorými japonskými dôstojníkmi rástli v polovici tridsiatych rokov obavy, že sa kuomingtanská vláda so sídlom v Nankingu spojí so Sovietskym zväzom a ohrozí tak japonský bábkový štát Mandžukuo z juhu. Po nečekane dlhej, ale víťaznej bitke o Šanghaj sa japonská armáda v novembri 1937 vydala dobyť viac než 300 kilometrov vzdialené hlavné mesto, do ktorého sa uchýlili porážkou demoralizované čínske jednotky.

So správami o blížiacom sa nepriateľskom vojsku začala čínska armáda v okolí Nankingu páliť a ničiť všetko, z čoho by japonskí okupanti mohli mať osoh. Mesto opustili predstavitelia kuomingtanskej vlády na čele s Čankajškom a aj takmer všetci cudzinci.

Zostalo iba 22 odvážlivcov, ktorí vytvorili výbor na čele s Johnom Rabom a v západnej štvrti mesta vyhlásili takzvanú Nankinskú zónu bezpečia, ktorá mala chrániť utečencov. Ani tejto zóne sa napokon násilnosti úplne nevyhli, i keď tam k nim nedochádzalo v takom rozsahu, ako v okolitých štvrtiach.

Mnohých obyvateľov Nankingu okupanti zaživa pochovali.
Mnohých obyvateľov Nankingu okupanti zaživa pochovali.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Japonské jednotky prerazili posledné línie odporu a 9. decembra stáli pred mestskými bránami Nankingu. Nasledujúcu noc na mesto dopad propagandistické letáky vyzývajúce ku kapitulácii. Keď Japonci nedostali očakávanú odpoveď, zavelil hlavný veliteľ japonskej armády v centrálnej Číne Iwane Macui do útoku.

Po dvoch dňoch ťažkej kanonády a leteckého bombardovania vydal čínsky generál Tchang Šeng-č' rozkaz na ústup. Medzi vystrašenými čínskymi vojakmi vrátane ich veliteľov zavládol pri ústupe chaos: niektorí strhávali oblečenie z civilistov, aby splynuli s davom, iných zasiahli strely vlastných spolubojovníkov, ďalší sa utopili v rieke Jang-c'-ťiang. Šiesta a 16. divízia japonskej armády tak bez vojenského odporu vstúpili 13. decembra 1937 do mesta.

Obsadenie mesta japonskou armádou sprevádzalo znásilňovanie (20-tisíc prípadov), podpaľačstvo (tretina mesta ľahla popolom), lúpeže, rabovanie a hromadné popravy obyvateľov, ktorých v tom čase v meste žilo (aj s priľahlým okolím) až pol milióna.

Japonský vojak na brehu rieky pri telách obetí nankinského masakru.
Japonský vojak na brehu rieky pri telách obetí nankinského masakru.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Japonskí vojaci postupovali voči bezbrannému obyvateľstvu s nepredstaviteľnou brutalitou a bezohľadnosťou. Do ľudí, ktorí sa pred nimi snažili ujsť cez rieku, spustili paľbu z guľometov. O život pritom prišlo niekoľkotisíc mužov, žien aj detí. Ďalšie tisíce zajatých mužov, ktorých podozrievali, že sú to čínski vojaci prezlečení za civilistov, vyviedli za mesto, kde ich postrieľali.

Mnohí z príslušníkov dobyvateľskej armády sa vo vraždení Číňanov priam vyžívali. Na uliciach ich nielen bezdôvodne strieľali, ale aj zabíjali bodákmi, mečmi im stínali hlavy alebo ich zaživa pochovávali. Mnohí sa s mŕtvymi fotografovali, aby mali pamiatku na svoje „trofeje“.

Úplným vrcholom zverstiev bola súťaž dvoch japonských dôstojníkov Tošiakiho Mukaia a Cujošiho Noda, kto z nich zabije skôr sto ľudí. Boli zaznamenané aj prípady, keď vojaci vyhadzovali do vzduchu bábätká a pri páde ich „chytali“ na bodáky svojich pušiek.

O morbídnej súťaži Tošiakiho Mukaia a Cujošiho Noda písali aj japonské noviny. Vyhral v nej Mukai, ktorý zavraždil 106 ľudí, jeho kolega o jedného menej.
O morbídnej súťaži Tošiakiho Mukaia a Cujošiho Noda písali aj japonské noviny. Vyhral v nej Mukai, ktorý zavraždil 106 ľudí, jeho kolega o jedného menej.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Celkové odhady počtu obetí sa rozchádajú: na vojnovom tribunále v Tokiu sa hovorilo o 155-tisíc mŕtvych, Čína tvrdí, že celkový počet obetí bol až 300-tisíc. Tento údaj je vyrytý aj do kamenného múra Pamätníka obetí masakry v Nankingu. Čínu neskôr pobúrili japonské učebnice dejepisu, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne, počet obetí odhadovali na tritisíc a krutosti spáchané japonskou armádou celkom bagatelizovali.

Po obsadení najdôležitejších čínskych oblastí, vrátane prístavov, zriadili Japonci v Nankingu bábkovú vládu. Násilnosti ustúpili až potom, ako začalo Tokio sťahovať svoje vojská z mesta koncom januára 1938. Druhá čínsko-japonská vojna sa však skončila až v septembri 1945, keď sa japonské oddiely vzdali Čankajškovým nacionalistom a sovietskej Červenej armáde.

Tokijský vojnový tribunál, ktorý sa po druhej svetovej vojne zaoberal japonskými vojnovými zločinmi, odsúdil generála Macuiho na trest smrti obesením. Súdnemu procesu ale unikol ďalší veliteľ japonskej armády v Nankingu princ Asaka Jasuhiko, na ktorého sa ako na člena cisárskej rodiny vzťahovala Američanmi poskytnutá imunita.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.