Taliansky fyzik Enrico Fermi uskutočnil 2. decembra 1942 prvú jadrovú reťazovú reakciu na svete a spustil tak prvý atómový reaktor, ktorý bol umiestnený pod tribúnami na futbalovom štadióne Chicagskej univerzity Stagg Field.
Rímsky rodák Fermi (narodil sa 29. septembra 1901) sa o fyziku zaujímal už od detstva a v Taliansku sa veľmi rýchlo vypracoval na uznávanú vedeckú kapacitu. Už ako 21-ročný získal doktorát z fyziky a o päť rokov neskôr sa stal profesorom teoretickej fyziky na univerzite v Ríme.
Na konci dvadsiatych rokov sa stal členom talianskej Kráľovskej akadémie a neskôr vstúpil aj do Mussoliniho fašistickej strany. Neskôr sa s ňou ale rozišiel. Dôvodom boli rasové zákony, ktoré jednak ohrozovali jeho manželku Lauru, ktorá bola Židovka, a znemožňovali prácu na výskume niektorých jeho kolegov.
V roku 1934 uskutočnil Fermi prvé pokusy s ožarovaním látok pomalými neutrónmi. Keď medzi zdroj neutrónov a striebornú fóliu skúšobne vložil vosk, indukovaná rádioaktivita striebra sa stokrát zvýšila. Zrážkami s ľahkými atómami vosku sa neutróny spomalili.
Za výskum, pri ktorom potvrdil existenciu nových rádioaktívnych prvkov vytvorených neutrónovým ožarovaním a s tým spojený objav jadrových reakcií spôsobených ožarovaním neutrónmi, získal Enrico Fermi v roku 1938 Nobelovu cenu za fyziku. Zo Štokholmu, kde si ju prevzal, sa však už do rodného Talianska nevrátil. Zo strachu pred silnejúcou fašistickou diktatúrou a možným prenasledovaním sa rozhodol aj s rodinou emigrovať do Spojených štátov.
Jeho prvou zastávkou sa stal New York, kde tri roky pôsobil ako profesor na Kolumbijskej univerzite. Potom sa začal podieľať na vývoji prvého jadrového reaktora. Išlo o súčasť tajného projektu s krycím názvom Manhattan, ktorého cieľom bolo skonštruovanie atómovej bomby.
Reaktor nazvaný Pile-1 tvorili grafitové bloky, uránové palivo a kadmiové tyče. Chýbalo chladenie a ochranný plášť, takže štiepna reakcia mohla prebiehať maximálne niekoľko desiatok minút. Kľúčový experiment Fermi uskutočnil 2. decembra 1942 popoludní. Vysunul z reaktora havarijnú tyč, potom aj regulačné tyče. Okolo pol štvrtej popoludní sa mu podarilo dosiahnuť kritický stav a reaktor začal zvyšovať výkon. Fermi nechal riadenú štiepnu reakciu úspešne bežať asi pol hodinu.
„Tak, to by bolo,“ povedal stroho na konci experimentu a pripil si so spolupracovníkmi na úspech vínom. Hoci výkon reaktora nebol veľký, pokus jednoznačne dokázal, že reťazová reakcia sa dá uskutočniť a stal sa neskôr nielen vzorom pre atómové elektrárne, ale pomohol presvedčiť aj niektorých váhajúcich armádnych činiteľov, že vývoj jadrovej zbrane je možný a treba preň uvoľniť prostriedky.
Enrico Fermi, ktorý je považovaný za jedného z najvšestrannejších fyzikov a géniov 20. storočia, sa neskôr stal jedným z popredných predstaviteľov projektu Manhattan v Los Alamos, kde riadil oddelenie F (Fermi) a na spoluprácu si prizval viacerých vynikajúcich vedcov. Zomrel 28. novembra 1954 na rakovinu žalúdka vo svojom dome v Chicagu.