"Jeho veličenstvo doživotný prezident, poľný maršal Al Hadži doktor Idi Amin, pán všetkého tvorstva na súši i vo vode, premožiteľ Britského impéria v Afrike všeobecne a v Ugande konkrétne."
Ak sa takto niekto nechá nazývať, znie to minimálne egocentricky. Ide pritom len o jeden z viacerých prívlastkov vhodných pre ugandského diktátora Idiho Amina, ktorý presne takto sám seba tituloval. Ďalšie môžu byť napríklad brutálny či psychopatický.
Spočiatku ho oslavovali ako osloboditeľa
Amina prezývali "Mäsiar z Kampaly" alebo ešte ostrejšie "africký Hitler". Vo výkvete diktátorov čierneho kontinentu patrí tento psychicky labilný a paranoidný vodca k najbrutálnejším. Ugande prezidentoval v rokoch 1971 až 1979 a za tú dobu bolo na jeho účet pripísané kompletné vydrancovanie tejto východoafrickej krajiny, rovnako ako minimálne 300-tisíc mŕtvych obyvateľov, pripomína portál xman.idnes.cz.
Narodil sa v roku 1924 na severe Ugandy v bezvýznamnej dedine patriacej k nepríliš početnému domorodému kmeňu. Žil len s matkou, s ktorou sa počas detstva presťahovali do hlavného mesta Kampaly za vyhliadkami na lepšie živobytie. Vždy bol veľmi fascinovaný kráľovskými africkými strelcami ugandskej vojenskej jednotky v službách britskej koruny. Mladý Amin nemal vzdelanie ani poriadnu prácu, avšak zacítil šancu na pohodlný a zmysluplný život v uniforme a v roku 1946 sa nechal naverbovať do britskej koloniálnej armády.
Idi Amin nebol študovaný človek, ale bol oddaným a poslušným vojakom a nedala sa mu uprieť ctižiadostivosť, krutosť a charizma. Bol tiež talentovaný boxer, dokonca sa stal majstrom Ugandy v ťažkej váhe. Už v roku 1953 mu bola predpovedaná veľká kariéra, hoci vedel iba jedinú anglickú vetu: „Dobré ráno, pane“.
K moci v Ugande sa dostal v januári 1971 najčastejším africkým spôsobom, teda vojenským pučom. Ako náčelník generálneho štábu za pomoci verných stúpencov v armáde zvrhol existujúceho autoritárskeho prezidenta Miltona Oboteho a obyvatelia ho oslavovali ako spasiteľa, s ktorým Uganda vyrazí v ústrety lepšej budúcnosti.
Vyhlásil sa doživotným prezidentom
Počiatočné nadšenie veľmi rýchlo schladili Aminove metódy vládnutia. Z Ugandy sa stal štát v úplnej moci armády, ktorej príslušníci obyvateľstvo brutálne a beztrestne vraždili a mučili. Diktátor sa tiež vyhlásil doživotným prezidentom a zrušil väčšinu zákonov.
Na každý náznak opozície, odporu alebo kritiky reagoval Amin násilím a fyzickou likvidáciou. Mŕtvymi telami odporcov vraj kŕmil svojich krokodílov. Obeťou Aminovho režimu bolo okolo 300-tisíc ľudí, ďalšie desaťtisíce obyvateľov boli bezdôvodne väznené v pracovných táboroch alebo museli utiecť zo zeme.
Amin bol veľmi excentrická osobnosť, vedel skvele manipulovať médiami, nechal sa titulovať ako "posledná škótsky kráľ" alebo "dobyvateľ Britského impéria", prestúpil na islam. Jednou z najväčších afrických diktátorských celebrít sa stal vďaka hollywoodskemu trháku Posledný škótsky kráľ natočenom v roku 2006. Americký herec Forest Whitaker v ňom duševne nevyrovnaného a paranoidného vodcu vykreslil tak presvedčivo, že za túto rolu získal Oscara.
Osudným sa Aminovi stal rok 1979, keď sa časť jeho verných vzbúrila a diktátor sa rozhodol, že s nimi zatočí. Vpadol tiež do susednej Tanzánie, kam počas jeho vlády utekali jeho odporcovia a ktorú mal za základňu nepriateľov. Vojnu však prehral, musel utiecť do Líbye a následne do Saudskej Arábie, kde dostával od arabských šejkov peknú doživotnú rentu a kde roku 2003 zomrel.