Bratia Orville a Wilbur Wrightovci stáli za prvým letom motorom poháňaného lietadla, ktoré sa vznieslo do vzduchu 17. decembra 1903. O necelých päť rokov neskôr, presne 17. septembra 1908, si nový spôsob prepravy vyžiadal prvú obeť.
Wrightovci boli síce prví, kto vykonal úspešný riadený let, ale neboli ani zďaleka jediní, kto sa na začiatku 20. storočia venoval leteckým experimentom. Konkurencia bola pomerne veľká a iných vynálezcov podporovali rôzne inštitúcie, kým Wrightovci si svoje pokusy financovali sami.
Zo začiatku bratia konštruovali a experimentovali skôr v ústraní, aby na seba nepútali pozornosť ďalších vynálezcov, pretože stále ešte nemali patent na svoj prototyp riadenia. Ten získali až v roku 1906.
Akonáhle si boli istí, že konečne navrhli dobre riaditeľné lietadlo, ktoré sa udrží vo vzduchu dlhšie ako pár minút, pustili sa do predvádzacích akcií a snažili sa získať prípadné zákazky na výrobu lietadiel. Svoje úsilie zameriavali najmä na armády, predovšetkým americkú a francúzsku.
V roku 1905 ich snaha konečne dosiahla efekt. Zákazníci však mali záujem o lietadla, ktoré umožňovali prepravu cestujúcich. Wilbur a Orville teda stroj prispôsobili tak, aby mohol okrem pilota odviezť aj jedného pasažiera. Obaja bratia nikdy nelietali spolu. Vraj to sľúbili otcovi.
September 1908, vojenská základňa Fort Myer, Virgínia
Rok 1908 sa niesol v znamení veľkých predvádzacích akcií. Wilbur Wright odcestoval do Francúzska, kde zaznamenal obrovský úspech a definitívne tak vyvrátil pochybnosti Európy, ktorá bratov dlho považovala za podvodníkov. Začiatkom septembra 1908 vyrazil na prezentačné turné aj mladší z bratov, Orville Wright. S lietadlom Flyer Model A dočasne zakotvil na vojenskej základni ve Fort Myer vo Virgínii.
Prvé dni boli veľmi úspešné. Už 9. septembra sa Orvillovi podarilo prekonať rekord v dĺžke letu. Jeho stroj sa prvýkrát udržal vo vzduchu dlhšie ako hodinu, presne 62 minút a 15 sekúnd. To bolo veľmi dôležité, pretože jednou z požiadaviek americkej armády bolo aj to, aby lietadlo dokázalo letieť najmenej hodinu.
Na ďalší deň potom Orville Wright absolvoval svoj prvý oficiálny let s cestujúcim. Odviezol nadporučíka z tamojšej základne Franka P. Lahma, ktorý dal bratom pred časom veľmi dobré odporúčanie, a vlastne im tak pripravil pôdu pre rokovanie s armádou. Úspešný bol aj ďalší predvádzací let 12. septembra.
O niekoľko dní nato, 17. septembra 1908, mal Orville odviezť tretieho cestujúceho. Bol ním dvadsaťšesťročný nadporučík Thomas L. Selfridge, takisto letecký konštruktér. Pre Wrighta bolo dôležité, aby na mladého dôstojníka urobil dobrý dojem, pretože Selfridge bol členom armádneho výboru, ktorý mal rozhodnúť o prípadnom prijatí zákazky.
Po piatej popoludní sa pri vojenskej základni zhromaždily asi dve tisícky divákov, ktorí boli zvedaví na ďalší let. Wright so Selfridgem nasadli do lietadla, nechali nahodiť vrtule, nadporučík zamával divákom a stroj odštartoval.
Strmhlavému pádu predchádzali čudné zvuky
Najprv išlo všetko hladko. Lietadlo sa vznieslo do výšky asi 45 metrov a urobilo tri okruhy nad základňou. Lenže potom pilot začul zvláštne klepanie. Nič neobvyklé síce nevidel, ale pre istotu sa rozhodol, že vypne motor a doplachtí na zem.
Kým to však stihol urobiť, ozvali sa dva silné údery a z lietadla niečo odpadlo – bola to jedna z vrtúľ. Orville Wright neskôr zistil, že na nej boli únavové lomy. „Lietadlo sa strašne roztriaslo,“ opisoval to neskôr Wright. „Nereagovalo na pohyby riadiacich a vyvažovacích pák. Bol to príšerný pocit bezmocnosti.“
Stroj sa natočil najprv doľava, potom zasa doprava. Wright vypol motor a snažil se lietadlo dostať pod kontrolu. „Otočil som páky, aby som vyrovnal zatáčanie. Lenže lietadlo sa bleskurýchlo preklopilo dopredu a išlo priamo k zemi,“ popísal Orville Wright osudový moment.
Lietadlo sa zrútilo z výšky asi dvadsať metrov. Šokovaní diváci sa hneď rozbehli k havarovanému stroju a začali vyslobodzovať oboch ťažko zranených mužov. Najprv sa podarilo vytiahnuť Orvilla Wrighta, ktorý bol v troskách menej zakliesnený a bol po havárii pri vedomí.
Thomas Selfridge sa už neprebral. Vo vojenskej nemocnici ho síce hneď operovali, ale ešte v ten istý večer podľahol ťažkému zraneniu hlavy. Pochovali ho so všetkými vojenskými poctami na národnom cintoríne v Arlingtone.
Báť sa? Iba toho, že nestihnem dokončiť letové skúšky
Orville Wright sa po sedemtýždňovom pobyte v nemocnici zo zranení zotavil. Pri havárii utrpel zlomeniny nohy, rebier a bedrového kĺbu, viaceré pomliaždeniny a tržné rany. Napriek tomu bolo jeho hlavnou starosťou, kedy sa bude môcť vrátiť k lietaniu.
„Jediná vec, ktorej sa bojím, je, že sa nevyliečim dosť rýchlo a že nebudem môcť v budúcom roku dokončiť túto sériu letových skúšok,“ povedal vraj ešte v nemocnici svojmu známemu.
Rozhovory s americkou armádou zatiaľ prevzala sestra Katharine Wrightová, ktorá sa k zranenému Orvillovi pripojila už v nemocnici a bratov potom sprevádzala aj pri ďalších cestách a rokovaniach. Bola úspešná: armáda po nehode testy nezastavila. V lete roku 1909 Wrightovci letové skúšky dokončili a predali svoje prvé lietadlo.