Masakra v Černovej šokovala svet a odhalila národnostný útlak v Uhorsku

Rok 1907 bol pre Černovčanov ťažkým rokom. Robotníci z tovární, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri kilometre vzdialeného Ružomberka. Na vybudovanie chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80-tisíc korún potrebných na stavbu vykryl 60-tisíc zo zbierok a svojho súkromného majetku.

Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Černovčania chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie.

Kostol mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár - dekan Martin Pazúrik, proti čomu sa Černová vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule preto vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom „porobiť poriadky“. Na uliciach bol však pokoj.

Obyvatelia Černovej začali prejavovať nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ pätnásťčlennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!"

Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Svetozár Hurban-Vajanský informoval o černovskej tragédii na druhý deň v mimoriadnom vydaní Národných novín.
Svetozár Hurban-Vajanský informoval o černovskej tragédii na druhý deň v mimoriadnom vydaní Národných novín.
Zdroj: cernova.sk

​Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej „príkladnej slobode v Uhorsku“ a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.

Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry.

Pohreb obetí streľby v Černovej.
Pohreb obetí streľby v Černovej.
Zdroj: huszadikszazad.hu

​Poslanci Národnej rady SR pri príležitosti 100. výročia tragédie v Černovej schválili 26. októbra 2007 uznesenie, v ktorom odsúdili všetky formy násilia štátnej moci voči svojim občanom. V uznesení NR SR sa udalosti v Černovej ponímajú nielen ako historická krivda na Slovákoch, ale v prvom rade ako memento, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi, zaručujúce v prostredí Európskej únie taký právny stav, aby už nikdy nedochádzalo k národnostnému útlaku, potlačovaniu ľudských práv, zneužívaniu štátnej moci ani asimilácii akejkoľvek národnostnej menšiny.

Podľa Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je Deň černovskej tragédie pamätným dňom SR.