Končila sa tretia dekáda dvadsiateho storočia a americká burza bola na vrchole síl po tom, ako roky expandovala. Mnoho investorov bolo aj z radov bežných ľudí a peniaze na investíciu do rastúcich akcií si napožičiavali.
Burzový trh síce v marci 1929 prekonal korekciu, čo zničilo viacero z nich, no 25 miliónová injekcia od centrálnej banky pád zabrzdila. V septembri 1929 burza dokonca dosiahla svoj vrchol, potom však išli v Spojených štátoch dole vodou nielen ceny akcií, ale aj celé hospodárstvo.
Napriek rekordnému indexu burzy to na jeseň v americkej ekonomike začalo škrípať. Platy boli na nízkej úrovni, zákazníci nakupovali menej tovaru, čo znižovalo výrobu vo fabrikách a zvyšovalo nezamestnanosť. Centrálna banka sa namiesto boja s recesiou snažila zabrániť inflácii a držať dolár na zlatom štandarde. V dôsledku týchto zmien boli akcie na burze podstatne nadhodnotené.
Mesiac pred krachom znepokojil investorov škandál na britskej burze. Keď chcel podnikateľ Clarence Hatry kúpiť United Steel, použil nepravé akcie. Toto zistenie potopilo britský trh.
Burzu osobnosti nazvali špekulatívnym šialenstvom. Na Wall Street v nasledujúcich týždňoch dominoval predaj akcií a index Dow Jones, určujúci úroveň burzy, neustále klesal.
Absolútny krach nastal až vo štvrtok 24. októbra. Index Dow Jones okamžite po otvorení padol o jedenásť percent, čo ho do histórie zapísalo ako Čierny štvrtok. Napriek temnému názvu však bankári pokles ešte vedeli skorigovať zvýšeným nakupovaním, čo ho dostalo na úroveň len dvoch percent. V ten deň cez burzu prešlo 12 miliónov akcií.
Strmhlavý pád burzy sa však nepodarilo zastaviť. Po optimistickom piatku prišiel Čierny pondelok aj utorok. Index sa za dva dni prepadol o 25 percent a investori v panike predali vyše 16 miliónov akcií. Wall Street sa zaseklo, pretože stroje nestíhali spracovávať také kvantá predaja.
Z povrchu zemského sa stratili miliardy dolárov. Indexu trvalo ďalšie štvrťstoročie, kým sa úplne spamätal a vrátil sa na 380 bodov, čo bola úroveň zo septembra pred krachom.
Milióny ľudí stratili všetok majetok a úspory. Veľká hospodárska kríza sa definitívne začala a kvôli previazanosti mien so zlatým štandardom sa rýchlo rozšírila do celého sveta. V USA sa zatvárali obchody a továrne a čoraz viac ľudí prichádzalo o prácu. V roku 1930 to boli štyri milióny, ďalší rok dokonca šesť.
Kríza zasiahla aj banky – ich klienti požadovali vyplatenie peňazí v hotovosti a radšej ich skladovali doma. Banka za bankou tak bola nútená zavrieť.
K všetkým problémom Američanom priložila aj príroda. V roku 1930 nastali katastrofálne suchá a úroda bola nízka. Poľnohospodári tak rozšírili rady tých, čo zúfalo hľadali zamestnanie. V roku 1932 ich už bolo 15 miliónov.
Vzhľadom na to, že úradujúci prezident Hoover nebol schopný ekonomike pomôcť, Amerika si za svojho 32. prezidenta zvolila Franklina D. Roosevelta. Jeho boj s hospodárskou krízou je známy ako Nový údel. Smeroval k stabilizácii bánk, priemyslu a poľnohospodárstva. Investície do infraštruktúry dali prácu miliónom ľudí a situácia sa pomaly ale isto vracala do normálu.
Jej úplným koncom ale, paradoxne, bola až druhá svetová vojna. Zatiaľ čo v iných krajinách zlá ekonomická situácia vyvolala extrémizmus, vojenský priemysel v USA definitívne vyriešil problém s nezamestnanosťou. Od začiatku Veľkej hospodárskej krízy ale aj tak uplynulo desať rokov. Na to, aby v nej krajina a vzápätí aj veľká časť sveta skončila, však na burze pred 88 rokmi stačili len štyri dni.