Slušný a úctivý Schöne Náci patril ku koloritu starej Bratislavy

Ignác Lamár sa do povedomia väčšiny starších Bratislavčanov zapísal ako slušný a úctivý Schöne Náci. Dnes uplynulo polstoročie od úmrtia tejto kultovej postavy Bratislavského korza.

Schöne Náci, vlastným menom Ignác Lamár sa narodil 11. augusta 1897 v  Engerau vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, v dnešnej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol synom obuvníka a do tohto remesla zasvätil otec aj jeho. Keď matka zanechala rodinu a ušla s tovarišom do Viedne, jeho opustený otec utápal žiaľ v alkohole.

Po otcovej smrti exekútori rozpredali rodinný majetok na úhradu dlžôb. Ignác sa vďaka pomoci dobrých ľudí zamestnal v divadelných dielňach. Z práce ho prepustili, keď sa divadlo cez prvú svetovú vojnu dostalo do krízy. Začal si zarábať príležitostnými činnosťami, býval v rôznych podnájmoch.

Vlastnil však čierny kufor s frakom, čiernymi lakovkami, bielymi rukavičkami a cylindrom, ktoré grófka Náriová po manželovej smrti darovala kedysi jeho otcovi. Jedného dňa si Ignác Lamár tieto veci obliekol a pred zrkadlom si nacvičil úsmevy, parádne zdravenie cylindrom a vyšiel do prešporských ulíc.

Jeho dávnym veľkým snom bolo pracovať v cirkuse ako klaun. Aspoň takýmto spôsobom si chcel svoj sen naplniť a byť osožný ako klaun pre obecenstvo. Po uliciach Bratislavy, najmä po korze od Michalskej brány až po Dunaj chodil s ľahkosťou šviháka ako šľachtic a pozdravoval najmä paničky a to v troch jazykoch, ako sa v Prešporku hovorilo.

Ignác Lamár, alias Schöne Náci, v roku 1960.
Ignác Lamár, alias Schöne Náci, v roku 1960.
Zdroj: Wikimedia Commons/Pavol Poljak

​Schöne Náci sa dostal aj do zoznamu prominentných pacientov MUDr. Imricha Sečanského, medzi ktorými už v tom čase boli šéfdirigent filharmónie Václav Kalich, literárny vedec Jan Mukařovský, povereník Ladislav Novomeský, básnik Rudolf Fábry, spisovateľ Milo Urban či herec Arnold Flögl. Lekár na neho spomína aj vo svojej knihe z roku 1997 s názvom Spomienky a vyznania lekára.

Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine. V roku 1994 vyšla útla publikácia Schöne Náci a v roku 2000 aj beletrizovaný životopis Ignáca Lamára Volali ho Schöne Náci.

Jeho socha v životnej veľkosti stojí na Bratislavskom korze, je dielom akademického sochára Juraja Meliša.

Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach. Obec ho pochovala na miestnom cintoríne ako bezdomovca. V roku 2007 boli jeho telesné pozostatky prevezené a uložené na Ondrejskom cintoríne. Po takmer štyridsiatich rokoch mal tak Schöne Náci pohreb v rodnej Bratislave. Okrem kňaza Antona Srholca sa s ním rozlúčila aj skupina Lojzo, ktorá mu prvý a posledný raz zaspievala vlastnú pesničku Schöne Náci. Na poslednej ceste si Ignáca Lamára uctili asi štyri stovky väčšinou starších Bratislavčanov.

Od roku 2007 sa každoročne koná v letnej čitárni U červeného raka v centre Bratislavy kultúrno-spoločenské podujatie Schöne Náci opäť medzi nami - ako spomienku a uctenie si slávneho rodáka. Nechýba na ňom udelenie sošky Schöne Náciho pre slušného Bratislavčana.

Na bratislavskom korze má Ignác Lamár sochu v životnej veľkosti.
Na bratislavskom korze má Ignác Lamár sochu v životnej veľkosti.
Zdroj: Wikimedia Commons