Nepriaznivé počasie spôsobuje podvečer 20. októbra 1977 dispečerom leteckej prevádzky v Bratislave vrásky na čele. Pre znižujúcu sa viditeľnosť musia rušiť plánované lety, žiadne štarty ani pristátia nie sú povolené a linky, ktoré na letisko v Ivánke pri Dunaji práve mieria, musia nasmerovať inam.
O nevhodných podmienkach na pristátie informujú aj posádku vrtuľníka, ktorá do Bratislavy letí z východu republiky. Návrh, aby pristáli v Piešťanoch, ale posádka odmieta a pokračuje v lete. Desať minút pred pol ôsmou večer pilot žiada, aby na letisku rozsvietili navádzacie svetla. Krátko na to na letisku začujú zvuk motora. Približuje sa, no o pár sekúnd sa opäť vzďaľuje. Posádka musí zopakovať priblíženie, na prvýkrát jej to nevyšlo.
Pri druhom pokuse žiada, aby navádzacie svetlá trochu stlmili. „To je veľa, to je veľa!“ počujú dispečeri, ako pilot kričí do mikrofónu. Potom sa odmlčí a neodpovedá. Veža vyhlasuje pohotovosť a rozbieha sa záchranná akcia.
V hustej hmle sa vrtuľník podarí nájsť až o viac než hodinu. Rozbitý leží asi tristo metrov od pristávacej dráhy, v nedávno pokosenom kukuričnom poli. Traja členovia posádky ležia bez známok života pri troskách stroja Mi-8. Z kabíny sa záchranárom darí vyslobodiť muža, ktorý ešte žije. Okamžite ho odvážajú do nemocnice, ako sa však ukáže, nepomôže to.
Ako posledné vyťahujú zvnútra telo ženy, ktorá už takisto nežije. Je to Viera Husáková, manželka československého prezidenta a prvého muža komunistickej strany.
Neznáma prvá dáma
Označenie prvá dáma sa v krajinách socialistického tábora príliš nenosilo a manželky najvyšších predstaviteľov strany a štátu verejnosť prakticky nepoznala. Ani Viera Husáková nebola v tomto smere výnimkou. Okrem sporadickej účasti na oficiálnych akciách a s výnimkou spoločných víkendov s manželom, sa na Pražskom hrade príliš nezdržiavala. Bola väčšinou v rodnej Bratislave, kde pracovala ako redaktorka. Gustáv Husák bol jej druhým manželom. Prvý raz bola vydatá za právnika Jozefa Millera, s tým sa ale rozviedla.
Nielen osoba prvej dámy, ale aj súkromie najvyšších predstaviteľov ako také, bolo v tom čase tabu. A Gustáv Husák si ho veľmi úzkostlivo chránil. V oficiálnych životopisoch, ktoré pri určitých príležitostiach museli byť zverejňované, uvádzal iba to najnutnejšie. Iba málokto teda vedel, že je druhýkrát ženatý. A práve fakt, že na palube vrtuľníka bola manželka prvého muža štátu, stál na začiatku reťaze udalostí, ktoré vyústili do tragédie.
Viera Husáková bola na liečení v Bardejovských kúpeľoch. Popoludní 20. októbra 1977, sa pri návrate z prechádzky na schodoch pošmykla a spadla. Rameno, ktoré ju bolelo, jej zröntgenovali a ukázalo sa, že ho má zlomené. Išlo o zranenie, ktoré mohli bez problémov ošetriť aj miestni lekári. Pacientkou však bola súdružka Husáková, a tak o hodinu už mieril na východ republiky vrtuľník, ktorý k nej z Bratislavy viezol špecialistu. Nie hocijakého, ale profesora Pavla Nováka zo štátneho sanatória pre straníckych a štátnych predstaviteľov.
Trvali na okamžitom návrate
Všetci predpokladali, že profesor Novák i trojčlenná posádka vrtuľníka - jeho kapitán Milan Fabík, druhý pilot František Mihalík a palubný mechanik Samuel Ďurč - v Bardejove prenocujú a do Bratislavy sa vrátia na druhý deň ráno. Počítal s tým aj riaditeľ kúpeľov, ktorý pre všetkých zabezpečil ubytovanie. Profesor Novák však údajne trval na tom, že sa musí vrátiť hneď, pretože na ráno má naplánované operácie. Rozhodol tiež, že do Bratislavy poletí aj Viera Husáková. Röntgenové snímky si pozrel hneď po prílete, pacientku chcel ale ošetriť v bratislavskom sanatóriu. Na odlete trval aj major Fabík.
Vrtuľník sa v Bardejove odlepil od zeme o štvrť na šesť podvečer a po medzipristátí v Poprade, kde doplnil palivo, zamieril do Bratislavy, kde sa približne dve hodiny po štarte zrútil.
„Príčina leteckej nehody spočíva v tom, že vrtuľník sa v zložitých poveternostných podmienkach počas pristávacieho manévru v blízkosti letiska dostal nad strnisko kukuričného poľa, kde sa vytvoril zo zvyškov kukurice a prach mrak. Tým stratila posádka kontakt s navádzacími svetelnými bodmi a následkom toho stratila priestorovú orientáciu, ktorú nemohol veliteľ vrtuľníka predvídať. Vznikla tak havarijná situácia, ktorú nebolo možné úspešne vyriešiť,“ znel záver vyšetrovateľov.
Z ich správy o nehode, ktorá bola odtajnená až v roku 1999 však vyplýva ešte jedna vec. Ako uviedli, let sa vzhľadom k poveternostným podmienkam nemal vôbec uskutočniť.