Boli to študenti a nádejní športovci a zdalo sa, že majú pred sebou šťastný život. Pri ceste uruguajských ragbistov a ich rodinných príslušníkov z Montevidea na zápas do Čile však ich lietadlo 13. októbra 1972 havarovalo v Andách.
Katastrofu prežilo 27 zo 45 ľudí, ktorí boli na palube. Po dlhých 72 dňoch pobytu v extrémnych vysokohorských podmienkach sa ale záchrany dočkalo len 16 stroskotancov. A tí prežili aj vďaka tomu, že sa živili pozostatkami mŕtvych kamarátov.
Lietadlo sa zrútilo nad pustou časťou Ánd v argentínsko-čilskom pohraničí, asi 4 200 metrov nad morem po tom, čo pilot kvôli zlému počasiu chybne odhadol výšku a narazil do hory. Stroj sa roztrhol, pád trosiek ale našťastie stlmila hrubá vrstva snehu.
Niektorí ľudia zomreli hneď pri náraze, ďalší potom umierali v nasledujúcich dňoch. Ôsmich nešťastníkov, vrátane poslednej ženy, ktorá haváriu prežila, neskôr zavalila lavína.
Preživší zo začiatku v neprehľadnom teréne čakali na pomoc, ťažkou ranou však pre nich boli informácie z malého rádia. Zo správ sa dozvedeli, že nakoľko už nie je nádej na ich záchranu, pátranie po troskách havarovaného lietadla bolo ukončené.
Osadenstvo sa nakoniec rozhodlo, že traja z nich, Nando Parrado, Roberto Canessa a Antonio Vizintín, sa pokúsia prejsť Andy a nájsť niekde pomoc. Po dvoch mesiacoch od pádu lietadla vyrazili. Čoskoro však zistili, že sú úplne inde, než si pôvodne mysleli, a že ich cesta za záchranou bude omnoho dlhšia.
Najviac vyčerpaný Vizintín preto nechal dvom kamarátom svoje zásoby a rozhodol sa vrátiť k ostatným, aby sa v prípade nezdaru prvej expedície mohol vydať iným smerom. Parradovi (dodnes žije, má 67 rokov) a Canessovi (dnes má 64 rokov) trvalo desať dní, počas ktorých prešli asi 70 kilometrov, kým sa dostali do Čile.
Prvý človek, na ktorého tam narazili bol pastier Sergio Catalán. Dal im najesť a zalarmoval úrady. Záchranári napokon dorazili na miesto tragédie a dostali odtiaľ aj zvyšok posádky. Návrat stroskotancov do civilizácie bol obrovskou senzáciou.
Letecké nešťastie v Andách pred 45 rokmi je spojené s drsnými okolnosťami, keď stroskotanci museli prekročiť jedno z najsilnejších civilizačných tabu, aby vôbec prežili. V dôsledku úplnej absencie jedla sa totiž museli uchýliť ku kanibalizmu a živili za telami tých, ho haváriu neprežili.
Príbeh uruguajských ragbistov, symbol ľudskej túžby po živote, sa stal predlohou pre niekoľko kníh a filmov. Asi najznámejšia je americká snímka z roku 1993 s názvom Alive: The Miracle of the Andes.