Tragická jeseň 1977: Vlna ľavicového teroru radikálov z RAF vyvrcholila únosom lietadla

Pri tragickom vyvrcholení „nemeckej jesene“, vlny ľavicového teroru Frakcie Červenej armády (Rote Armee Fraktion) v Nemecku, sa v októbri 1977 spojili radikáli z RAF s palestínskymi teroristami. Uniesli lietadlo s 91 ľuďmi na palube do somálskeho Mogadiša a žiadali, aby boli z väzníc prepustení „súdruhovia RAF“ a „palestínski súdruhovia“. Nemecká protiteroristická jednotka ale všetkých rukojemníkov oslobodila. Táto akcia patrí k najúspešnejším prípadom v histórii záchrany rukojemníkov.

Leitadlo Boeing 737 „Landshut“ s 86 pasažiermi a piatimi členmi posádky na palube na linke z Malorky do Frankfurtu uniesli 13. októbra 1977 nad Stredozemným morom štyria teroristi (dvaja muži a dve ženy) z palestínskej organizácie Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP).

Únos mal podporiť nemeckých teroristov z organizácie RAF, ktorí týždeň predtým uniesli a neskôr zavraždili prezidenta zväzu nemeckých zamestnávateľov Hansa-Martina Schleyera. Za oslobodenie rukojemníkov žiadali vtedy únoscovia prepustenie 11 členov RAF, niekoľkých palestínskych teroristov väznených v Libanone a Izraeli a 15 miliónov dolárov.

Najprv teroristi prinútili kapitána zmeniť kurz do Ríma, kde doplnili palivo. Z Ríma pokračovalo lietadlo do cyperskej Larnaky, kde únoscovia hrozili, že stroj vyhodia do vzduchu. Boeing potom zamieril na Blízky východ. Niekoľko arabských krajín (Libanon, Sýria, Irak a Kuvajt) mu však odmietlo povoliť pristátie. Nakoniec lietadlo zosadlo s poslednými zvyškami paliva na letisku v Bahrajne a potom v Dubaji. Únoscovia opäť hrozili, že lietadlo vyhodia do vzduchu, preto dostali palivo a stroj odletel do jemenského Adenu.

Na tomto letsku vodca komanda kapitán Mahmúd (celým menom Zuhajr Júsif Akaš) dovolil kapitánovi Jürgenovi Schumannovi vystúpiť z lietadla a skontrolovať podvozok. Pilot sa pri tom údajne spojil s policajtom a podal mu informácie o počte únoscov a ich výzbroji. Mahmúd si to ale všimol. Keď sa Schumann vrátil do lietadla, zastrelil ho ranou do hlavy.

Lietadlo odletelo do hlavného mesta Somálska Mogadiša, kde pristálo 17. októbra skoro ráno. V rovnaký deň večer ale pristálo v Mogadiše špeciálne lietadlo s tridsiatimi príslušníkmi nemeckej protiteroristickej jednotky GSG 9, ktoré unesený Landshut sledovalo už z Larnaky. Na oslobodzovaní rukojemníkov spolupracoval aj vtedajší somálsky prezident Mohammed Siad Barre i niekoľko špecialistov z britskej elitnej jednotky SAS.

Únoscov riadiaca veža ubezpečila, že ich požiadavky budú splnené. Dokonce ich presvedčila, že na letisku sú už aj ich druhovia z nemeckého väzenia. Preto súhlasili s výmenou za cestujúcich. Situácia bola ale dramatická: únoscovia polievali cestujúcich rumom a koňakom z palubných zásob, „aby lepšie horeli“, ako vravel veliteľ teroristov.

Celá záchranná operácia sa začala 18. októbra o 2:05 a trvala sedem minút. Príslušníci GSG 9 odpálili núdzové dvere nad ľavým krídlom boeingu, vtrhli do lietadla a zaútočili na teroristov. Troch okamžite zastrelili, Palestínčanka Suhajla Andrawesová bola zasiahnutá do pľúc a nôh. Ešte na nosidlách sa so znamením victory domáhala, aby aj ju pred objektívami kamier zastrelili. Z cestujúcich iba traja utrpeli ľahšie zranenia.

Záchranná akcia sa skončila jednoznačným úspechom a príslušníkov jednotky GSG 9 po návrate do Nemecka vítali ako hrdinov.

Zaujímavý osud mala jediná únoskyňa, ktorá operáciu prežila. Andrawesovú v Mogadiše odsúdili na dvadsaťročný trest väzenia, už po dvoch rokoch ju však somálske úrady za nejasných okolností oslobodili. Cez Bagdad sa dostala do Prahy, kde sa v zime 1978/79 liečila na klinike.

Tam sa stýkala aj s teroristom Ilyichom Ramírezom Sánchezom alias Carlosom, ktorý krátko na to požiadal jej matku o Andrawesovej ruku. Andrawesová však podľa vlastného tvrdenia Carlosovu ponuku odmietla, pretože známy terorista mal podľa jej slov povesť sukničkára. V roku 1981 ju napokon v Taliansku odsúdili v neprítomnosti na 30 rokov väzenia.

Potom sa dostala cez Damašk do Nórska, kde žila s palestínskym manželom a dcérou. V roku 1991 dostala s celou rodinou v Nórsku politický azyl, jej totožnosť vypátrali až v októbri 1994. Po zatknutí ju v októbri 1995 vydali do Nemecka, kde bola v novembri 1996 odsúdená na 12 rokov väzenia za účasť na vražde a ďalších kriminálnych deliktoch v súvislosti s únosom lietadla v roku 1977. V roku 1997 jej povolili, aby si trest odsedela v Nórsku, o dva roky neskôr bola zo zdravotných dôvodov z väzenia prepustená.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.