Autonómiou získali Slováci výkonnú moc, zakrátko nastal systém vlády jednej strany

Začalo sa to v Mníchove. Udalosťou, ktorú dnes mnohí označujú za zradu. Oslabená centrálna československá vláda v Prahe potom už nemala silu odolávať nárokom slovenských autonomistov. V októbri 1938 tak vyvrcholili snahy Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a Slovenskej národnej strany (SNS) o autonómiu Slovenska, ktoré trvali prakticky od vzniku Československa.

Keď britský ministerský predseda Neville Chamberlain 30. septembra pristál na londýnskom letisku, bol oslavovaný ako záchranca mieru v Európe. Ďalšie udalosti ukázali, ako veľký omyl to bol. Chamberlain pri tom vo vetre mával kusom papiera, ktorý mal mier "pre našu éru" zabezpečiť. Išlo o Mníchovskú dohodu.

Tento dokument bol ústupkom západných mocností - Veľkej Británie a Francúzska - územným nárokom nemeckému kancelárovi a nacistickému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Československo na základe tejto dohody prišlo o Sudety, pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Vyjadrené v číslach, Československo oklieštili o 41 098 kilometrov štvorcových a prišlo o 4 879 000 obyvateľov.

Mníchovská dohoda a kríza tomu predchádzajúca sa zároveň stala impulzom pre autonomistické snahy na Slovensku. Autonomisti správne vytušili, že nastal čas, kedy treba konať a oslabená Praha im nebude môcť vzdorovať. Ohniskom sporu o autonómiu počas celého medzivojnového obdobia bola v Československu Pittsburská dohoda, ktorú v máji 1918 v Pittsburgu podpísal Tomáš Garrigue Masaryk so Slovenskou ligou v Amerike. Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. K jej naplneniu však neprišlo.

Devätnásteho septembra 1938 zverejnila HSĽS rezolúciu, v ktorej žiadala samosprávne postavenie Slovenska práve podľa Pittsburskej dohody. Len štyri dni po prijatí Mníchovskej dohody pritlačili ľudáci na Prahu ešte viac. Ústrednej vláde dali lehotu 24 hodín na vyhlásenie autonómie. V ten deň sa v Žiline stretli prví delegáti HSĽS. Deň na to, 5. októbra, bol v Žiline už aj výkonný výbor ľudákov so zástupcami ďalších slovenských politických strán.

Prítomní zástupcovia politických strán uzavreli presne pred 80 rokmi 6. októbra 1938 v Katolíckom dome v Žiline dohodu, ktorá vyhlásila autonómnu slovenskú vládu, do ktorej rúk bola odovzdaná zákonodarná aj výkonná moc nad Slovenskom. Do dejín vošla ako Žilinská dohoda a stala sa faktickým vyhlásením autonómie Slovenska.

„V duchu samourčovacieho práva žiadame okamžité prevzatie výkonnej a vládnej moci na Slovensku Slovákmi. Víťazstvo samourčovacieho práva znamená pre slovenský národ víťazné zakončenie nášho dlhoročného boj,“ písalo sa okrem iného v dokumente.

Na čelo autonómnej slovenskej vlády sa postavil neskorší slovenský prezident Jozef Tiso. Jeho prvý kabinet mal štyri ministerstvá. Rezort poľnohospodárstva, obchodu, verejných prác a financií viedol Pavol Teplanský, ministrom spravodlivosti, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva sa stal Ferdinand Ďurčanský, ministrom pôšt a železníc Ján Lichner a na čele rezortu školstva bol Matúš Černák. Všetci boli členmi HSĽS a v tomto zložení kabinet fungoval do 1. decembra 1938.

Národné zhromaždenie Republiky československej napokon 19. novembra 1938 potvrdilo vývoj, keď bez rozpravy prijalo Ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. O tri dni neskôr pribudol aj súhlas Senátu Národného zhromaždenia. V oboch prípadoch sa tak stalo bez toho, aby za zákon hlasovala potrebná ústavná trojpätinová väčšina zákonodarcov. V poslaneckej snemovni ich zaň zdvihlo ruku 144 (na schválenie bolo treba 180 hlasov), v senáte 78 namiesto potrebných 90.

Už počas jesene 1938 HSĽS ako dominantná politická sila na Slovensku prakticky zlikvidovala pluralitný stranícky systém, čo sa odrazilo aj pri prvých voľbách do nového zákonodarného zboru - Snemu Slovenskej krajiny. Tie sa konali 18. decembra 1938 a o poslanecký mandát sa dalo uchádzať iba v rámci jednotnej kandidátky HSĽS-Strany slovenskej národnej jednoty. Voľby tak na Slovensku vytvorili politický systém vlády jednej strany.

Autonómia napokon nemala dlhé trvanie, keďže zanikla v marci 1939 so vznikom samostatného slovenského štátu.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.