Turbulentné obdobie leta 1992, ktoré vyvrcholilo prijatím prvej demokratickej slovenskej ústavy, sprevádzali vzletné frázy, ostré výmeny názorov, polarizácia spoločnosti, nádeje i obavy z budúcnosti.
Na schválenie základného zákona štátu, ktorý mal ako samostatný subjekt vzniknúť až o štyri mesiace, musela poslancom stačiť dvojdňová rozprava v snemovni a ústavným expertom na jeho vytvorenie iba pár týždňov.
Rozhodnutie o tom, že dni spoločného štátu Čechov a Slovákov sú zrátané, padlo krátko po parlamentných voľbách v júni 1992.
Hoci sa pred nimi na Slovensku objavovali výzvy na vystúpenie z federácie a osamostatnenie, s výnimkou národniarov a niekoľkých menších strán z okraja politického spektra s takýmto programom nik do volieb nešiel.
Ani Hnutie za demokratické Slovensko, ktoré v nich napokon na Slovensku triumfovalo.
Už krátko po tom, ako začal jeho predseda Vladimír Mečiar rokovať s Václavom Klausom, šéfom víťaznej českej strany, sa však ukázalo, že federácia je neudržateľná. Otázkou bolo už len to, kedy a ako sa rozpadne.
Spolu už nie
„Zvrchovanú republiku môžu tvoriť len zvrchovaní občania a k ich neodňateľnému právu patrí vyjadriť sa k závažným a osudovým otázkam s...
Zostáva vám 85% na dočítanie.