Interhelpo bol projekt, v rámci ktorého odišlo v rokoch 1925 až 1932 vyše tisícky Čechoslovákov do Sovietskeho zväzu pomáhať budovať socializmus. Po príchode do Kirgizska ich však čakal šok.
Keď sa povie dvadsiate roky, málokto si spomenie na súčasnosť. Myseľ väčšiny automaticky zaletí sto rokov dozadu: k ére, keď monarchie vystriedali štáty, rodila sa aviatika, ženy si prvý raz v histórii skrátili vlasy i sukne a slovo holokaust ešte nesúviselo so Židmi. K ére, keď sa svet po prvej svetovej vojne prebudil do slnečného rána a na chvíľu uveril, že môže trvať večne.
„Režim, ktorého charakter diktovala vládnuca konzervatívna katolícka Hlinkova slovenská ľudová strana, presadzoval svoj ideál slovenskej ženy, ktorá mala rodiť deti a starať sa o rodinu,“ hovorí historička Eva Škorvanková.
Z dnešného hľadiska sa to môže javiť už iba ako banálna epizóda či nepochopiteľná snaha o dejinný zvrat, ktorá nemohla uspieť. Pred sto rokmi však spôsobil pokus Karola Habsburského o reštauráciu monarchie veľký rozruch a v strednej Európe viedol takmer k vojenskému konfliktu.
Bol to najnebezpečnejší krok, na aký sa dovtedy odhodlal. Keď nacistický vodca poslal pred 85 rokmi armádu do demilitarizovaného Porýnia, čakal ostrú reakciu Západu a bol dokonca pripravený sa odtiaľ stiahnuť. To, čo sa stalo, však nakoniec najviac prekvapilo práve jeho.
Hooverova priehrada, ktorú dokončili pred 85 rokmi, sa stala jedným zo symbolov Spojených štátov amerických.
Vyzeralo to ako vyrovnávanie sa s minulosťou a začiatok novej éry a do istej miery to tak aj bolo. Keď však pred 65 rokmi sovietsky vodca Nikita Chruščov prvýkrát nahlas prehovoril o zločinoch a metódach vlády svojho predchodcu, sledoval tým v prvom rade niečo úplne iné.
Španielsko pred 40 rokmi zažilo pokus o štátny prevrat. Trval iba niekoľko hodín, skončil sa fiaskom a alkohol pri ňom doslova tiekol prúdom.
Pred 70 rokmi popravili komunisti členov Bielej légie Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára.
Narodila sa pred 125 rokmi ako najmladšie dieťa Aloisa Hitlera. Fakt, že bola sestrou nacistického diktátora Adolfa Hitlera, samozrejme, zásadne poznamenal jej život. Jeho druhú polovicu prežila Paula Hitlerová radšej ako Paula Wolfová.
