S Reichstagom zhorela aj sloboda. Parlament zapálil mladý radikál, Hitler to využil na nastolenie diktatúry

Červená žiara, rozprestierajúca sa večer 27. februára 1933 nad nemeckou metropolou, neveští nič dobré. Všetkým, čo ju v tej chvíli zazrú, je okamžite jasné, že horí nejaký väčší objekt. Nemýlia sa, v plameňoch je budova Ríšskeho snemu.

V priebehu niekoľkých minút zaplnia okolie parlamentu stovky zvedavcov. Vidia nielen márny boj hasičov s ohňom, ktorý postupne pohlcuje symbol krehkej nemeckej demokracie, no mnohí z tých, čo sú bližšie, zaregistrujú aj mladého muža, ktorého odvádzajú policajti.

Je do pol pása vyzlečený a nepôsobí práve príčetným dojmom. Žeby priamo na mieste chytili podpaľača? Už o niekoľko hodín sa verejnosť dozvie jeho meno – Marinus van der Lubbe. Málokto však bude ochotný uveriť, že ide o jediného páchateľa.

Nemecká verejnosť sa rozštiepi na dva tábory. Nacisti a ich symaptizanti budú presvedčení, že zločin majú na svedomí komunisti. Odporcovia nacionálnych socialistov budú naopak skutočných vinníkov vidieť práve v nich.

Za toto budú zastrelení!

Antifašisticky zmýšľajúci Nemci sa ešte stále nezmierili s tým, že do kresla ríšskeho kancelára zasadol po vládnej kríze pred štyrmi týždňami Adolf Hitler. Veria, že z volieb, ktoré budú 5. marca 1933, odíde porazený a situácia v kraj...