1/12Priechod medzi východnou a západnou časťou Berlína, krátko pred postavením múra.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
2/12O výstavbe Berlínskeho múra rozhodlo východonemecké vedenie v auguste 1961, provizórne zábrany, ktoré strážili vojaci vyrástli v meste noci z 12. 8. na 13. 8.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
3/12O výstavbe Berlínskeho múra rozhodlo východonemecké vedenie v auguste 1961, provizórne zábrany, ktoré strážili vojaci vyrástli v meste noci z 12. 8. na 13. 8.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
4/12Berlínsky múr - úsek pri Brandenburskej bráne na snímke zo šesťdesiatych rokov.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
5/12Berlínsky múr vyrástol aj uprostred ulíc, ktoré sa tak na 28 rokov stali neprejazdné. Snímka je z Bernauer Strasse.Wikimedia Commons
6/12„Pán Gorbačov, ak vaše slová o slobode myslíte vážne, príďte k tejto bráne a zbúrajte tento múr"“ vyzval v júni 1987 pri Brandenburskej bráne sovietskeho lídra americký prezident Ronald Reagan.Wikimedia Commons/White House Photographic Office
7/12Tlačová konferencia Güntera Schabowského, na ktorej oznámil to, čo sa malo stať až na druhý deň, že hranice na západ sú pre občanov NDR už otvorené.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
8/12Pôvodná správa nemeckej agentúry DPA z 9. novembra 1989, v ktorej sa píše o vyhlásení Güntera Schabowského.Wikimedia Commons
9/12Hraničný priechod na Bornholmer Strasse bol prvý, ktorý otvorili. Ľudia ním húfne prúdili na západ aj v nasledujúcich dňoch. Wikimedia Commons/Bundesarchiv
10/12Ľudia z oboch strán Berlína v novembri 1989 oslavujú pád múra, ktorý ich 28 rokov rozdeľoval.Wikimedia Commons
11/12Rozoberanie Berlínskeho múra na sklonku roka 1989.Wikimedia Commons/Bundesarchiv
12/12Po páde Berlínskeho múra sa niektoré jeho časti premenili na galériu pod holým nebom. Jedným z najznámejších diel je slávny „bozk smrti“ Leonida Brežneva Erichovi Honeckerovi.Wikimedia Commons