Hnev demonštrantov bojujúcich za práva Afroameričanov sa obrátil aj proti prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi.TASR
StoryEditor

Systém v USA nahráva belochom

Segregačné zákony boli v Spojených štátoch síce zrušené pred desiatkami rokov, Afroameričanom však sťažujú život dodnes.

„Prosím, nemôžem dýchať“, „Bolí ma brucho“, „Bolí ma krk“, „Oni ma zabijú“. To boli posledné slová Afroameričana Georgea Floyda, ktorého zabitie vyvolalo masové protesty po celých Spojených štátoch. Zabil ho pri zásahu policajt, ktorý mu celou váhou kľačal na krku, a to napriek tomu, že Floyd nebol ozbrojený ani násilný. Iba údajne zaplatil falošnou bankovkou.


V roku 2015 polícia podobne zabila neozbrojeného mladého 18-ročného Afroameričana Michaela Brownsa. Potrestaný však nikto nebol. Nejde pritom o osamelé prípady a štatistiky ukazujú, že obyvatelia s tmavou pleťou majú v Spojených štátoch 2,5-krát väčšiu pravdepodobnosť, že zomrú pri zásahu polície. Okrem toho, iná štúdia ukazuje, že Afroameričania dostávajú priemerne o 20 percent dlhšie tresty za rovnaké zločiny ako belosi. A tak, aj napriek tomu, že zákony o segregácii, ktoré aktívne podnecovali nerovnosť, boli zrušené už pred takmer 60 rokmi, rasizmus je v Amerike stále prítomný. No a vražda Georgea Floyda bola iba poslednou kvapkou, ktorá rozprúdila masové protesty po celej krajine. Prečo je však v Amerike rasizmus stále problém a ako sa prejavuje v bežnom živote?


1. Čo vyvolala vražda Georgea Floyda?
Keď americký policajt zabil Afroameričana Floyda, zrejme ani netušil, čo jeho čin spôsobí. Už viac ako 10 dní sa totiž po celých Spojených štátoch konajú masové protesty proti policajnému rasizmu a brutalite a mnohí odborníci hovoria, že krajina nezažila nič podobné od smrti Martina Luthera Kinga. Samotný incident sa stal v Minneapolise, v štáte Minnesota, protesty a nepokoje sa však rozšírili do všetkých 50 štátov. V niektorých sa protesty nezaobišli bez násilností a rabovania a v samotnom Minneapolise zhorelo niekoľko štátnych budov, množstvo áut a kontajnerov a na iných miestach došlo k rabovaniu. Práve preto Donald Trump vyhlásil, že ak si so situáciou neporadia guvernéri jednotlivých štátov, nasadí na protestujúcich armádu, čo vyvolalo medzi protestujúcimi pobúrenie.


Tí žiadali v prvom rade spravodlivosť, a teda odsúdenie inkriminovaných policajtov, no tiež zmeny ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-05-02 17:36:59 - Feat.: - Title: USA sú znepokojené návrhom zákona o vonkajšom vplyve v Gruzínsku, pripomína ruskú legisla 02 - Modified: 2024-05-02 17:14:51 - Feat.: - Title: Rusko podľa USA posiela ropu do KĽDR nad rámec množstva povoleného OSN 03 - Modified: 2024-05-02 12:56:43 - Feat.: - Title: Ako blízko bol v skutočnosti mier? Experti preskúmali prvé rokovania Moskvy s Kyjevom hneď zo začiatku vojny 04 - Modified: 2024-05-02 05:29:20 - Feat.: - Title: Americká metodistická cirkev zrušila zákaz vysviacky LGBT+ ľudí za duchovných 05 - Modified: 2024-05-02 05:22:25 - Feat.: - Title: Spojené štáty obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine
menuLevel = 2, menuRoute = focus/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
02. máj 2024 20:01