StoryEditor

Euro je prostriedkom, nie cieľom

25.08.2005, 00:00
Slovensko je na dobrej ceste, má reálne predpoklady prijať euro ako prvá z krajín visegrádskej štvorky. Maastrichtské kritériá splní s veľkou pravdepodobnosťou v roku 2007. Zároveň sa bude rýchlo dvíhať hospodárska úroveň štátu -- kým v roku 2004 bola na 52 percentách priemeru Európskej únie, v 2008 už bude na takmer na 59 percentách. Za dvanásť rokov Slovensko poskočí o 12 percentuálnych bodov.

V polovici augusta vydal Inštitút menových a finančných štúdií Národnej banky Slovenska materiál s názvom Analýza konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii. Hodnotí v ňom predpoklady, ako rýchlo sa bude krajina hospodársky približovať k svojim bohatším partnerom v západnej Európe. Vyhliadky sú priaznivé. Slovensko je na dobrej ceste, má reálne predpoklady prijať euro ako prvá z krajín visegrádskej štvorky. Maastrichtské kritériá splní s veľkou pravdepodobnosťou v roku 2007. Zároveň sa bude rýchlo dvíhať hospodárska úroveň štátu -- kým v roku 2004 bola na 52 percentách priemeru Európskej únie, v roku 2008 už bude na takmer 59 percentách. Za dvanásť rokov Slovensko poskočí o 12 percentuálnych bodov.
Ako predstaviteľovi vládnej strany by mi bolo lákavé konštatovať, že za priaznivým vývojom stojí len politika súčasnej vlády, prípadne jej predchodkyne. Ako realista si musím priznať, že Slovensko sa vyvíja v medzinárodných súvislostiach, ktoré majú rovnaký vplyv ako domáca politika. Krajine jednoznačne prospel vlaňajší vstup do Európskej únie. Noví členovia z radov bývalých socialistických štátov si rovnako uvedomujú, že už príprava na vstup ich donútila transformovať svoje vnútorné systémy, priniesla im príťažlivosť v očiach zahraničných investorov, podnietila rast hospodárstva.
Príspevok vlády ku konsolidovaniu domáceho hospodárstva je však nesporný. Slovensko dnes zápasí s výzvami, ktoré sa občanom pred desiatimi rokmi ani nesnívali. Kým v polovici 90. rokov minulého storočia bola krajina najviac zaostávajúcim adeptom na členstvo, dnes mnohé staré členské štáty Slovensku závidia pokrok v takých vážnych oblastiach, ako sú daňový či dôchodkový systém.
Práve odvážne reformy dnes prisudzujú Slovensku výraznejší rastový potenciál ako ostatným krajinám visegrádskej štvorky. Kým v 90. rokoch krajina výrazne zaostávala v príleve zahraničných investícií, čo sa prejavilo na zaostávaní životnej úrovne za susedmi, prvé roky nového storočia naznačujú nielen zastavenie nepriaznivého trendu, ale aj rýchle dobiehanie vyspelejších susedov, perspektívne ich predstihnutie. Vývoj, najmä v reálnej konvergencii, teda v dobiehaní životnej úrovne vyspelých európskych krajín, má však svoje zákonitosti, pričom jedným zo znakov je veľká zotrvačnosť. Preto nie div, že napriek skorej reálnej perspektíve zaujatia prvenstva v nominálnej konvergencii, teda v plnení podmienok na prijatie eura, bude napríklad dostihnutie životnej úrovne Česka otázkou viacerých rokov.
Splnenie maastrichtských kritérií podmieňujúcich prechod zo slovenskej koruny na euro nie je jednoúčelové. Pre zdravý vývoj štátu je výhodné, ak sa čím skôr zbaví deficitného hospodárenia, nezvýši verejný dlh, udrží na uzde infláciu a úrokové miery. Či sa tak deje s cieľom čím skôr prijať euro, nie je podstatné. Oveľa dôležitejšie je, aby sa hospodárstvo vyvíjalo zdravo, aby bol ekonomický rast vysoký a udržateľný, zvyšovanie životnej úrovne neustávajúce. Tu je záruka, že po dosiahnutí nominálnej konvergencie bude nasledovať aj rýchla reálna konvergencia.
Samo načasovanie prijatia eura je citlivá otázka. Keďže vláda a centrálna banka sa v Národnom pláne zavedenia eura v SR zhodli na cieli prijať euro 1. januára 2009, termín je stanovený. V ostávajúcich štyroch rokoch sa treba sústrediť na dotiahnutie kľúčových reforiem, rozumnú politiku ústiacu do znižovania vysokej nezamestnanosti, efektívne riadenie verejných zdrojov. To nezvratne privedie Slovensko k urýchlenému splneniu maastrichtských kritérií a k nastaveniu optimálneho konverzného kurzu.
Stanovenie pevného konverzného kurzu koruny k euru bude veľmi dôležité, pretože v ňom sa budú prepočítavať ceny tovarov i príjmy obyvateľov. Viaceré úvahy dnes hovoria, že tento kurz by sa mohol pohybovať v hraniciach 35 až 37 Sk za euro. Čím bude toto číslo vyššie, tým viac budú slovenskí zamestnanci znevýhodnení oproti partnerom v štátoch eurozóny. Ak bude toto číslo nižšie, slovenským výrobcom sa bude ťažšie prenikať na zahraničné trhy. Dôležité je, aby bol konverzný kurz reálny, aby primerané eurové mzdy zamestnancov v roku 2009 odrážali vysokú produktivitu zamestnávajúcich podnikov na začiatku budúceho roka.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. máj 2024 05:57