Prečo investovať do rastového dôchodkového fondu (a nie radšej do konzervatívneho alebo vyváženého)?
-- Občan, ktorý sa rozhodol zúčastniť sa na dôchodkovom sporení v druhom pilieri, si zároveň musí vybrať jeden z troch dôchodkových fondov, prostredníctvom ktorých sa budú zhodnocovať jeho finančné prostriedky. Pri dlhodobom investovaní platí základné pravidlo, že miera rizika sa dĺžkou investičného horizontu znižuje. Práve z tohto dôvodu je výhodnejšie v starobnom dôchodkovom sporení sporiť prostredníctvom rastového fondu, keďže ide o sporenie na dôchodok, čiže o dlhodobú investíciu. V dlhodobom investičnom horizonte ponúka rastový fond najvyššie očakávané výnosy, avšak pri vyššej miere neistoty.
Legislatíva však stanovuje pre investovanie do rastového fondu hranicu. Je ňou 15 rokov pred odchodom do dôchodku, počas ktorých už dôchodkový sporiteľ nemôže zhodnocovať svoje prostriedky v rastovom fonde. DSS takémuto občanovi presunie jeho peniaze do menej rizikového -- vyváženého fondu. Keď má sporiteľ už len 7 rokov pred odchodom do dôchodku, musia byť jeho nasporené peniaze presunuté do najmenej rizikového fondu -- konzervatívneho.
Na základe štatistiky vieme povedať, že 67,99 percenta zo všetkých sporiteľov sa rozhodlo pre rastový fond, 28,66 percenta pre vyvážený a konzervatívny fond si vybralo 3,35 percenta sporiteľov. V konzervatívnom fonde sú najväčšou skupinou sporitelia od 36 do 46 rokov a tvoria 1,53 percenta zo všetkých sporiteľov. Vo vyváženom fonde sú sporitelia s najväčším zastúpením vo veku od 36 do 46 rokov, ktorí tvoria 15,04 percenta zo sporiteľov, a v rastovom dôchodkovom fonde väčšinu tvoria sporitelia od 26 do 36 rokov, čo je 33,92 percenta zo všetkých sporiteľov.
Pri investovaní hrá dôležitú úlohu aj vplyv výkyvov na finančných trhoch a taktiež vplyv inflácie, ktorá pôsobí na zníženie reálnej hodnoty peňazí. A práve na obmedzenie týchto pôsobení je vhodnejšia dlhodobejšia investícia.
Vysoké poplatky, ktoré si účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti, sa sporiteľom napokon premietnu do straty na konci dôchodkového sporenia.
-- Poplatky, ktoré si môže DSS uplatniť voči dôchodkovým sporiteľom za spravovanie ich majetku, sú presne stanovené zákonom. Skladajú sa z dvoch častí:
Prvý poplatok je za vedenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa a je stanovený jedným percentom zo sumy mesačného príspevku. Výška tohto poplatku nie je ovplyvnená objemom spravovaného majetku v dôchodkovom fonde, ale sumou, ktorú Sociálna poisťovňa mesačne zasiela za každého sporiteľa do DSS.
Druhý poplatok je za správu dôchodkového fondu a nesmie počas prvých troch rokov presiahnuť výšku 0,08 percenta z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Poplatky sú striktne dané zákonom, a preto nemôže dôjsť k svojvoľnému rastu ich výšky.
Aj napriek tomu, že poplatok za správu dôchodkového fondu je relatívne nízky v porovnaní s inými formami spravovania majetku (napr. investovanie do podielových fondov), niektoré DSS od tohto poplatku upustili a za správu zvereného majetku si neúčtujú žiaden poplatok.
Poplatok by nemal byť rozhodujúcim faktorom, prečo by sa mal občan rozhodnúť pre vstup do druhého piliera a výber konkrétnej DSS. Oveľa podstatnejšia je dôvera v samotnú spoločnosť, jej tradícia na lokálnom trhu (t. j. skúsenosti s investovaním na Slovensku a znalosť slovenskej ekonomiky), skúsenosti so správou aktív (lokálne aj celosvetové) a dôchodkových fondov.
Na otázky odpovedá Tatiana Balážová, členka Predstavenstva ČSOB DSS