Justičný omyl, ktorého obeťou sa stal pred 125 rokmi Alfred Dreyfus, polarizovala spoločnosť a destabilizovala francúzsku Tretiu republiku.
Keď pred 55 rokmi vystriedal Leonid Brežnev na čele Kremľa Nikitu Chruščova, svet s napätím čakal, čo bude nasledovať. Nikdy predtým sa totiž nestalo, aby sovietsky vodca opúšťal funkciu po palácovom prevrate.
Mala to byť rýchla akcia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Karpatsko-duklianska operácia sa však pred 75 rokmi zmenila na takmer dva mesiace trvajúcu bitku s tisíckami obetí.
Bola jedinou popravenou ženou v rámci politických procesov v Československu a stala sa symbolom odporu proti komunistickej totalite. Zatknutím, ktoré napokon vyústilo až do justičnej vraždy, sa pred 70 rokmi začala písať posledná kapitola života Milady Horákovej.
Keď pred 80 rokmi vyhlásila Veľká Británia a po nej aj Francúzsko vojnu Nemecku, vyzeralo to, že na západe Európy sa strhne ďalší veľký konflikt. Napokon však spojeneckí vojaci dlhé mesiace bojovali najmä s nudou.
Západonemecké veľvyslanectvo v Prahe pred 30 rokmi doslova praskalo vo švíkoch. V jeho útrobách a areáli sa tiesnilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí dúfali, že sa práve odtiaľto dostanú na vysnívaný Západ.
Zmluvou, podpísanou presne pred sto rokmi vo francúzskom meste Saint-Germain-en-Laye, dohodové mocnosti potvrdili, že územie Podkarpatskej Rusi je súčasťou Československej republiky.
Štát v štáte, ktorý vznikol na časti územia Slovenska po vypuknutí Povstania pred 75 rokmi, sa musel ubrániť nielen vojensky, ale prežiť aj ekonomicky. Predpoklady na to mal.
Pred 80 rokmi si nemecký nacistický vodca vyhliadol ako svoju ďalšiu korisť Poľsko. Až vtedy sa Briti a Francúzi, ktorí mu dovtedy ustupovali, konečne spamätali.
V lete pred 75 rokmi sa zdalo, že nacistické Nemecko je na pokraji kolapsu. Wehrmacht na oboch frontoch ustupoval a nič nenasvedčovalo tom, že by mohlo dôjsť k obratu. Naopak, jeho situáciu mal ešte zhoršiť plán, ktorý počítal s viac než 30-tisícovou armádou na východe Slovenska.
