Keď pred sto rokmi ako vojnový hrdina vstúpil do politiky, bol najmladším poslancom britského parlamentu. Neskôr v ňom mnohí videli nádejného premiéra. Oswald Mosley sa však vydal inou cestou.
Žiadny iný panovník na našom území nevládol tak dlho ako on a žiadny ani nečelil takým zásadným spoločenským zmenám. Cisár František Jozef I., ktorý nastúpil na trón pred 170 rokmi, však nebol ich priaznivcom.
Hoci od vyhlásenia československého štátu prešlo niekoľko týždňov, územie Slovenska bolo jeho súčasťou iba formálne. Ešte dlho oň prebiehal boj, nielen diplomatický, ale aj vojenský.
Jednému sa pripisuje vina za rozpútanie vojny, druhému snaha o jej ukončenie. Obaja však dopadli rovnako, ako porazení. Pred sto rokmi sa cisári Viliam II. a Karol I. museli vzdať moci a čakal ich život v exile.
Štvorročné, dovtedy najhoršie krvavé besnenie, ktoré priniesla prvá svetová vojna, sa dá prirovnať k hororovému snu. Keď sa z neho pred sto rokmi ľudstvo prebralo, ocitlo sa v úplne inom svete.
Revolučné nadšenie, ktoré pred sto rokmi zachvátilo Prahu, zaskočilo aj tých, ktorí vyhlásenie samostatného československého štátu dlho pripravovali.
Hoci sa vznik Československej republiky spája najmä s aktivitami zahraničného odboja, pred sto rokmi sa čoraz hlasnejšie začala ozývať aj dlho lojálna a umlčiavaná domáca politická scéna.
Chudobný a zaostalý región pod Karpatmi postavilo pripojenie k Československej republike hospodársky i sociálne na nohy.
Z prosperujúcej Československej republiky sa po Mníchove stal bizarný štátny útvar, ktorý sa dal z hospodárskeho hľadiska len ťažko udržať.
Blesková vojna, bombardovanie miest a tisíce civilných obetí. Aj to sa mohlo stať, ak by Československo pred 80 rokmi neprijalo Mníchovskú dohodu. Ale aj nemuselo.
