Britský Národný archív vo štvrtok zverejnil ďalšiu várku dôverných dokumentov britskej vlády, ktoré boli podľa agentúry Bloomberg roky skryté v tajnej podzemnej miestnosti mimo dosahu bádateľov.
Je medzi nimi aj prísne tajné memorandum z roku 1953, v ktorom Churchill píše americkému prezidentovi Dwightovi Eisenhowerovi o existencii telegramov z čias druhej svetovej vojny, v ktorých nemeckí diplomati hlásili do Berlína postoje vojvodu z Windsoru - teda bývalého kráľa Eduarda VIII., ktorý abdikoval v roku 1936.
"Je presvedčený, že ak by zostal na tróne, tak by sa podarilo zabrániť vojne, sám sa označuje za veľkého stúpenca mierového kompromisu s Nemeckom," hlásila v júli 1940 do Berlína depeša z neutrálneho Portugalska, kde vojvoda z Windsoru v tom čase pobýval. "Vojvoda verí, že pokračujúce ťažké bombardovanie pripraví Anglicko na uzavretie mieru," stojí ďalej v telegrame.
"Čokoľvek si želá"
Strýko dnešnej panovníčky Alžbety II. sa trónu vzdal, aby sa mohol oženiť s dvakrát rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Pár sa usadil vo Francúzsku, po vypuknutí vojny sa presťahoval do Španielska. Vláda v Madride síce bola formálne neutrálna, udržiavala ale blízke väzby na Nemecko, a preto sa obrátila na Berlín s otázkou, čo má s príslušníkmi kráľovskej rodiny robiť.
Nemecký minister zahraničia Joachim von Ribbentrop vydal príkaz na sledovanie vojvodovho domu. Jeho záujem ešte vzrástol, keď mu bolo v súkromí povedané, že "Windsor sa ostro vyslovil proti Churchillovi a proti vojne". Kým zvažoval, ako postavu vtedy 46-ročného príslušníka kráľovskej rodiny využiť k nacistickým plánom, vojvoda s manželkou sa presunuli do Portugalska.
"Vojvoda sa za každých okolností musí vrátiť do Španielska," odkázal Ribbentrop na Pyrenejský polostrov s tým, že manželský pár k tomu má byť "presvedčený, či donútený". Ak by sa podarilo vojvodu dostať späť do Španielska, hodlal mu Ribbentrop sľúbiť "čokoľvek si želá" vrátane "nástupu na britský trón".
Churchill si bol dobre vedomý nebezpečenstva, že nacisti môžu z vojvodu urobiť alternatívneho monarchu. Vymenoval ho preto britským guvernérom na Bahamách a keď sa vojvoda staval proti odchodu z Európy, pohrozil mu vojenským súdom.
Ribbentrop nechcel, aby mu tak cenná korisť unikla. Prišiel preto s Operáciou Willi, ktorá počítala aj s vojvodovým únosom. Nemeckí agenti mali bývalého kráľa presvedčiť k "dlhej a veselej jazde autom", počas ktorej by ho odviezli na hranice. Bezpečný prechod mala zabezpečiť španielska tajná polícia. Nemecký plán však zlyhal a vojvoda z Windsoru strávil zvyšok vojny v Karibiku.
Je to podvrh, tvrdil vojvoda
Depeše popisujúce Operáciu Willi sa na konci vojny dostali do rúk britskej vlády. Vtedajší labouristický premiér Clement Attlee sa s Churchillom zhodol, že by mohli v prípade zverejnenia napáchať veľké škody a mali by sa preto bez stopy zničiť.
Keď sa však Churchill v roku 1951 opäť dostal k moci, so zdesením zistil, že Attlee tak neurobil. O dva roky neskôr Eisenhowerovi napísal, že telegramy by mohli "zanechať dojem, že vojvoda bol v úzkom kontakte s nemeckými agentmi a načúval nelojálnym návrhom".
Americký prezident, ktorému sa v roku 1945 telegramy dostali do ruky, veril, že ich zverejnenie nehrozí. Nevedel však, že sú prefotené na mikrofilme, ktorý má v držbe americké ministerstvo zahraničia. V 50. rokoch už o existencii telegramov vedelo príliš veľa ľudí a v roku 1957 bol ich obsah zverejnený. Vojvoda z Windsoru vtedy vyhlásil, že ide o "úplný podvrh".