Každoročne 9. septembra si na Slovensku pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Tento pamätný deň je spätý so závažnou historickou udalosťou. 9. septembra 1941 bolo vydané nariadenie slovenskej vlády o právnom postavení Židov známe ako Židovský kódex, ktoré zo Židov urobilo štvancov vo vlastnom štáte.
Židovský kódex bol inšpirovaný norimberskými rasovými zákonmi platnými v Nemecku od roku 1935. Nemecký vyslanec na Slovensku, Hans Ludin, sa na margo kódexu vyjadril, že ostrosťou z časti dokonca prevyšuje aj nemecké rasové zákony.
V 270 paragrafoch zbavoval kódex židovských obyvateľov Slovenska občianskych práv.
Židom prikazoval nosiť označenie, ktoré bolo neskôr špecifikované ako žltá šesťcípa hviezda. Vylučoval ich aj z volebného práva.
Zásahy aj do osobného života
Vláda sa neštítila zasahovať ani do intímneho života. Zakazovalo sa uzavierať manželstvo medzi Židmi a nežidmi. To však zďaleka nebolo všetko, pod hrozbou 5-ročného väzenia kódex dokonca zakazoval medzi Židmi a nežidmi aj vedomý mimomanželský pohlavný styk.
Žid nemohol pracovať v štátnej správe. Pracovať nemohol ani ako notár, advokát, lekár, lekárnik, či v iných povolaniach.
Totálnu kontrolu nad ich životami dokladuje aj povinnosť podriadiť sa osobnej a domovej prehliadke, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu. Obmedzovalo sa aj listové tajomstvo a Židom bola uložená pracovná povinnosť.
Absurdne pôsobiace, no o to viac ponižujúce, boli napríklad zákazy loviť ryby, šoférovať "slovenské motorové vozidlo" či vlastniť rádio. V paragrafe 78 sa im navyše ešte zakazovalo mať v držbe obrazy, sochy či busty významných slovenských národných predstaviteľov. Ďalej sa Židom zakazovalo vlastniť fotografické prístroje, ďalekohľady a gramofónové platne s národnými piesňami a melódiami.
Podpísala ho celá vláda
Štúdium na všetkých školách okrem základných bolo Židom zakázané.
Kódex obmedzoval aj práva Židov na hnuteľný a nehnuteľný majetok či právo nakladať s peňažnou hotovosťou a cennými papiermi. V právomoci ministerstva vnútra bolo vysťahovať Židov z určitej obce a prikázať im nasťahovať sa do inej.
Možnosť udeľovať výnimky prisudzoval kódex iba prezidentovi. Pod kódex sa podpísal predseda vlády Dr. Vojtech Tuka a všetci vtedajší slovenskí ministri.
Takto ponížení a zúbožení Židia zostali bezbranní proti bezpráviu a ľubovôli štátnych orgánov. Vylúčili ich zo života spoločnosti a ľudákom sa konečne podarilo spraviť zo Židov problém. V kresťansky založenom štáte totiž predstavovala masa 90-tisíc ľudí len s minimálnou možnosťou obživy obrovský sociálny problém. Tento stav mal jasné vyústenie - a už skôr po ňom volalo viacero vysokých slovenských predstaviteľov - deportácie slovenských Židov do nemeckých táborov.