Zbombardovaná Bratislava. Takto horela na konci vojny

Ráno 16. júna 1944 nič nenasvedčovalo tomu, že to bude jeden z najdramatickejších dní počas 2. svetovej vojny v hlavnom meste Slovenska. Pred desiatou hodinou sa začali približovať bombardéry. Keďže však poplašné sirény mlčali a ponad Bratislavu už predtým bežne prelietavali lietadlá, nikto si z nich nič nerobil. Navyše, Bratislavu ešte nikdy predtým nebombardovali.


Rafinéria Apollo a prístav po bombardovaní. Snímka: Pavol Poljak, webumenia.sk

To sa však tento deň malo zmeniť. Tridsaťosem bombardérov zaútočilo v prvej vlne, ktorej hlavným cieľom bola rafinéria Apollka, dôležitý výrobca pohonných hmôt. Zásah bol pomerne presný a bomby zasiahli strojovňu, termálny krak, destiláciu, sklady a administratívnu budovu. Areál zachvátil obrovský požiar. Ďalšie bomby zasiahli neďaleký prístav a potopili 15 lodí a tankerov. Kvôli hustému čiernemu dymu nedokázala ďalšia vlna náletu rafinériu presne zamerať a bomby preto zhodila aj na niektoré okolité ulice a dunajské nábrežie. Zásah dostala aj časť Petržalky, ktorá v tom čase patrila priamo do nemeckej Tretej ríše. Celkovo štyri nálety spôsobili značnú skazu.

Bratislava. Rafinéria Apollo a prístav po bombardovaní I. Snímka

Rafinéria Apollo a prístav po bombardovaní. Snímka: Pavol Poljak, webumenia.sk


Rafinéria bola v podstate zrovnaná so zemou, no kvôli nevyhlásenému poplachu boli veľké škody, žiaľ, aj na životoch. Len v areáli Apollky zahynulo 74 zamestnancov, celkovo bolo 118 mŕtvych, 585 ťažko zranených a 711 nezvestných. 

Z mojej pamäti nikdy nezmizne ani noc po prvom bombardovaní Bratislavy, noc zo 16. na 17. júna 1944,“ spomínal v Bratislavských novinách Bratislavčan a dlhoročný športový redaktor Otto Zinser. „V bytoch nebol elektrický prúd, netiekla voda, nebol plyn. Ľudia sa obávali, že v noci by mohli priletieť pre zmenu Briti a bombardovať znovu. Húfne preto odchádzali za mesto.“

Do konca vojny zažila Bratislava ešte dva spojenecké nálety na zničenú Apollku, posledný v marci 1945 „obstarali“ sovietske lietadlá. 4. apríla 1945 oslobodila Bratislavu Červená armáda. Rafinériu na pôvodnom mieste už nevybudovali. V miestach, kde kedysi stála Apollka dnes vedie piaty most cez Dunaj, ktoré nesie jej meno. Pripomína ju tiež pamätná tabuľa na moste.

Snímka

RAFINÉRIA APOLLO
Apollo bola akciová spoločnosť založená roku 1895, ktorá v roku 1896 uviedla v Bratislave do prevádzky tzv. rafinériu Apollo alebo bratislavskú Apollku. Bola známou rafinérkou minerálnych olejov a vyrábala benzín, petrolej, parafín, sviečky, vazelíny, asfalt, dokonca aj umelý ľad. Rafinérku, nachádzajúcu sa pri dnešnom severnom nájazde na most Apollo, bombardovali Američania dňa 16. júna 1944 a zničili 80% závodu. V tom čase patrila spoločnosti I.G. Farben. Roku 1946 boli pozostatky závodu Apollo znárodnené a začlenené do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, ktorý bol roku 1949 premenovaný na národný podnik Slovnaft (dnes Slovnaft, a.s.). Rafinéria ešte vyrábala do roku 1963, potom sa presťahovala do novej lokality za mestom vo Vlčom hrdle.

 

Pozrite si v galérii, ako vyzerala zničená Apollka a tiež Bratislava po bombardovaní. Väčšina fotografií je z projektu fotogalérie Bratislavy RON-DEL.

Zdroj: wikipedia.org, vojna.net