Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko (dobové fotografie)

Nič našu krajinu počas 2. svetovej vojny hospodársky nezruinovalo tak veľmi ako nálety bombardérov. O civilných obetiach ani nehovoriac. Bomby na nás zhadzovali Američania, Sovieti aj Nemci. Ktoré mestá na to doplatili najviac a čo bolo príčinou?

Šestnásteho júna 1944, krátko po desiatej hodine, Bratislavou otriasol výbuch, ktorý našu krajinu v momente katapultoval z pokojného zázemia do vojnového epicentra. V priebehu nasledujúcich deviatich minút na mesto dopadlo rovných 369 ton bômb.


VAŠA VOJNA V HN 
Pomôžte nám spoznať vojnovú históriu Slovenska a dajte nám tip. 
Bojovali vaši predkovia na fronte alebo zažili prenasledovanie? Máte doma unikátne dobové fotografie, nahrávky či vojnový denník?
Pošlite nám ich na vojna@mafraslovakia.sk a my váš príbeh zverejníme.


Americké bombardéry B-24, ktoré túto spúšť spôsobili, pritom okoloidúci ešte pár minút pred náletom pozorovali s lenivou nezúčastnenosťou. Väčšina z nich nemihla brvou ani vo chvíli, keď lietadlá začali krúžiť a spúšťať značkovacie bomby. Neozvali sa dokonca ani sirény.

Apollka nás vykopla zo závetria

„Všetci boli v tom čase na prelety bombardérov navyknutí,“ vysvetľuje všadeprítomnú apatiu historik Ján Stanislav, „nad naším územím totiž viedli preletové trasy amerických zoskupení. Dovtedy však na Slovensko nezaútočili.“

Lepšie povedané: pred útokom 15. americkej leteckej armády na Slovensko nezaútočil vôbec nikto. Patrili sme k nemnohým európskym krajinám, ktoré si – doslova povedané – užívali pokoj a bezpečie vojnového zázemia. Bombardovanie Apollky alias Štátnej rafinérie minerálnych olejov Apollo nás však z tohto závetria nemilosrdne vykoplo.

Na akcii, ktorá mala za cieľ odstrihnúť armádu nacistického Nemecka od jedného z hlavných dodávateľov syntetického benzínu, sa fatálnym spôsobom podieľala Beatrix Čelková-Pospíšilová. Špiónka, známa pod menom Trixi, totiž pre spojenecké vojská tajne zhotovila fotografie objektu. Sama v ten deň prišla do práce, patrila však k šťastlivcom, čo prežili. „Straty životov, ku ktorým prispela, však už nikdy nedokázala vygumovať, aj keď jej dokazovali, aký to bol úder pre nemecké vojská, čo už vtedy trpeli nedostatkom pohonných látok,“ vyjadril sa pre HN jej syn Juraj Čelko. „Odvety tiež neznášala pach spáleného mäsa: po bombardovaní ju totiž priviedli k spáleným obetiam, aby sa ich pokúsila identifikovať.“


V pozadí dymiaca zasiahnutá rafinéria Apollo. Snímka: archív Múzea SNP

Flotila 158 bombardérov však nepripravila o život len zamestnancov závodu, pre mračná a dym, čo mesto po prvom nálete zahalili, dopadali bomby aj do okolitých ulíc a zasiahli mnohé budovy vrátane bytoviek či dnešného Slovenského národného múzea. Podľa štatistík padlo bombardovaniu za obeť 181 ľudí, Ján Stanislav je však presvedčený, že tie čísla boli v skutočnosti vyššie. Čo sa týka hospodárskych škôd, Účastinárska spoločnosť Apollo ich vyčíslila na 319 miliónov slovenských korún.

Nedoručená správa

A po Apollke sa bombové inferno len začalo. Jednotky 15. americkej leteckej armády v priebehu nasledujúcich týždňov zhodili letecké bomby na Bratislavu, Dubnicu nad Váhom, Dubovú, Malacky – Nový Dvor, Komárno, Nové Zámky, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu a Sládkovičovo. „Mierili na ciele vojenského významu a viaceré z týchto miest bombardovali opakovane,“ opisuje Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.

„Bratislava a jej mestské časti sa dostali do zameriavačov amerických bombometčíkov celkovo sedemkrát, Komárno štyrikrát a Nové Zámky trikrát,“ dopĺňa. Samozrejme – tu treba jasne zdôrazniť, že ozbrojené sily protifašistickej koalície spoločne bojovali proti Nemecku a jeho spojencom, medzi ktorých patrila aj vtedajšia Slovenská republika. „Ich útok na ciele na území Slovenska boli úplne legitímne, v súlade s medzinárodným vojnovým právom,“ pripomína Šumichrast.


Bombardovanie Slovenska v číslach:

- Podľa hrubých odhadov prišlo pri leteckých náletoch o život 7- až 8-tisíc civilistov nachádzajúcich sa na území dnešnej Slovenskej republiky.

- Presné materiálne škody leteckých náletov sa nedajú vyčísliť. V roku 1947 však boli celkové vojnové škody vyčíslené na 114,5 miliardy Kčs, pričom pod najpodstatnejšiu časť z nich sa podpísalo práve bombardovanie.

- Na najzničenejšie slovenské mesto – Nové Zámky – dopadlo celkovo 817 ton. O život prišlo 4 000 ľudí.

- Pred bombardovaním bolo v meste 3 394 bytových domov, z ktorých bolo zasiahnutých až 2 023. Bez prístrešia v Nových Zámkoch zostalo 5 828 obyvateľov mesta.

- V Nitre prišlo o život 332 civilistov a 13 vojakov, celkovo bolo zničených 48 budov, 289 bolo silne poškodených.

- Po bombardovaní Apollky zahynulo najmenej 181 ľudí, továreň bola zničená na 80 percent. Škoda bola vyčíslená na 319 miliónov slovenských korún.


Jedným z posledných cieľov Američanov sa stala rafinéria v Dubovej. Zbombardovali ju 20. augusta 1944, len pár dní pred začiatkom Slovenského národného povstania, a následne sa naša krajina zo dňa na deň dostala takpovediac na opačnú stranu barikády. „Zbombardovanie Dubovej, rovnako ako Apollky, pripravilo povstalcov o kľúčové zásoby pohonných látok. Nedá sa to však Američanom vyčítať: hoci československá exilová vláda v Londýne sa im snažila túto informáciu doručiť, nedostala sa k nim,“ podotýka Ján Stanislav.

Tak či onak, ani po vypuknutí SNP sa slovenské mestá nestratili z hľadáčikov spojeneckých armád. Práve naopak, to najničivejšie bombardovanie nás ešte len čakalo.

Polomŕtvi v záhradnom bunkri

Štyritisíc mŕtvych, 817 ton zhodených bômb a 85 percent zničených budov vrátane arcibiskupského paláca, niekdajšieho sídla tureckých pašov či Františka Rákocziho II. Aj takto sa dajú v kocke opísať dôsledky trojice bombardovaní, ktoré postihli Nové Zámky, v tom čase naše štvrté najväčšie mesto. Práve Nové Zámky, ktoré počas druhej svetovej vojny okupovalo Maďarsko, sa stali mestom, ktoré v rámci Slovenska utrpelo pri bombardovaní najväčšie škody.

František Daniel prežil nálet zo strany amerických letcov v bunkri postavenom na záhrade rodičovského domu. Mal vtedy len tri roky. „Jedna z bômb nám dopadla priamo do záhrady a zem z krátera zakryla náš bunker. Trvalo štyri hodiny, kým nás záchrancovia našli a polomŕtvych vykopali.“ V októbri 1944, keď sa dva z troch útokov odohrali, vrcholilo Slovenské národné povstanie. To sa okrem iného prejavilo aj tak, že k štátom, ktoré našu krajinu bombardovali, sa pridalo aj Nemecko, ktoré v rámci odvety za vypuknutie SNP zhodilo bomby na srdce odboja: Banskú Bystricu.

Prelomené tabu

Zle dopadli mestá, ktoré sa ocitli na muške svojho nového spojenca – Sovietov. „Sovietske letectvo v rámci oslobodzovania Slovenska najviac zasiahlo Prešov a Nitru. Bomby však dopadli aj na Zvolen, Brezno, Zlaté Moravce, Ludanice, Topoľčany, Prievidzu, Handlovú či Nemecké Pravno,“ vymenúva Peter Šumichrast.


Čo písali noviny: Boľševický teror nad Nitrou

Nitru, odvekú nositeľku slovenskej histórie a kresťanskej tradície, postihlo v pondelok 26. marca krátko pred 9. hod. bezohľadné teroristické pustošenie a hromadné vraždenie. Boľševické bombardovacie sväzy priletely nad mesto v troch vlnách a shodily veľké množstvo trhacích a zápaľných bômb a to vo chvíli, keď v celom meste prúdil život v najväčšom rozsahu. Pustošenie tohto staroslávneho mesta previedli boľševici bombardovaním kobercovým systémom... Treba zdôrazniť, že bombardovanie Nitry je typickým príkladom teroristického pustošenia zo strany boľševikov. Nálet na Nitru sa uskutočnil za veľmi dobrej viditeľnosti. Je preto zrejmé, že aj v prípade Nitry boľševický teror smeroval výlučne proti civilnému obyvateľstvu. Zničené boli obytné domy a najviac postihnutí sú tí najchudobnejší z robotníckej štvrte Párovce. Zato však nie je zasiahnutý ani jeden objekt, ktorý by mal nejakú vojenskú dôležitosť.
Gardista, 28. marca 1945


Fotografia použitá z publikácie Košovan, Štefan – Nitra, druhé Coventry?, Nitra 2012

Následky bombardovania v meste pod Zoborom. Snímka: Fotografia použitá z publikácie Košovan, Štefan – Nitra, druhé Coventry?, Nitra 2012

Najhoršie z nich dopadla práve Nitra, ktorá si 70. výročie bombardovania pripomenula presne včera. V osudný 26. marec 1945 sa v meste nanešťastie konal tradičný hydinový trh, ulice boli preplnené. Aj preto nálety usmrtili podľa štatistík najmenej 345 ľudí, v prevažnej miere civilistov. O tragédii sa za totality oficiálne nehovorilo, tabu po šesťdesiatich rokov prelomila až kniha Nitra, slovenské Coventry? od amatérskeho historika Štefana Košovana, ktorý nálety prežil na vlastnej koži ako jedenásťročný. Hoci tragédii sa venuje už roky, mozaiku leteckého útoku sa mu podarilo poskladať len nedávno. Dôvod je prostý: ruské vojenské archívy po rokoch konečne odtajnil až bývalý prezident Dimitrij Medvedev.

 

 

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.