Sovieti boli odvekými nepriateľmi nacistov a koncentračné tábory vymysleli Nemci. Tieto i ďalšie mýty sa tradujú v súvislosti s udalosťami
spred 70 rokov. Upresníme najčastejšie vojnové omyly.
MÝTUS 1: Nemci a Rusi boli odvekí nepriatelia
Osloboditelia i hlavná sila spojencov, ktorá v bojoch stratila najviac mužov. Červená armáda sa zaslúžila o koniec druhej svetovej vojny. No nie vždy vystupovala na strane bojujúcej proti nacistickému Nemecku. Sovietsky zväz totiž spočiatku sledoval svoje vlastné záujmy. A z Hitlera a Stalina sa stali zištní „kamaráti“.
Svadba z rozumu
To potvrdil už rok 1939, keď obe mocnosti podpísali Pakt o neútočení. Ministri zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a Vjačeslav Molotov v ňom dohodli, že proti sebe nepoužijú vojenskú silu a Európu si podelili ako tortu. Každý si zobral svoj kúsok, v ktorom mal mať rozhodujúci vplyv. Pobaltské krajiny a východné Poľsko pripadli Sovietskemu zväzu, západné Poľsko zase padlo do rúk Nemecka.
Po podpísaní paktu pozdvihol Stalin pohár na zdravie führera. Molotov na zasadnutí Najvyššieho sovietu chválil Hitlerove mierové úmysly a po prepuknutí vojny nazval odpor západných mocností nezmysleným a kriminálnym.
Obojstranné výhody
Dohodnuté manželstvo oboch mocností trvalo 22 mesiacov až do napadnutia Sovietskeho zväzu. Za ten čas sa však zbratali dosť. Moskva prestala napádať nacistickú politiku a vydala zákaz na antifašistické filmy i divadelné hry.
Prečítajte si, prečo Nemci museli kapitulovať dvakrát
Dôležitá však bola aj ekonomická podpora. Sovietsky zväz zásoboval Tretiu ríšu ropou, obilím, drevom či ďalšími materiálmi. Na oplátku Berlín posielal na východ stíhačky, výbušné chemikálie a bomby.
„Najdôležitejšou časťou nemecko-sovietskej spolupráce v rokoch 1939 a 1941 nebola spolupráca medzi armádami. Ale skôr ekonomické dodávky vo veľkom meradle,“ konštatuje pre Deutsche Welle nemecký historik Jörg Ganzenmüller. Dokonca existuje správa, že aj v deň, keď Wehrmacht vpochodoval na územie bývalého spojenca, vojaci narazili na vlaky so sovietskymi dodávkami. Moskva totiž verila paktu až do samotného konca.
Paralyzovaný Stalin
Podľa ruského historika Marka Solonina, Sovieti mohli vojne zabrániť, keby chceli. Namiesto toho však Stalin neustále veril, že Nemci nebudú bojovať na dvoch frontoch. Tomu, čo sa stalo 22. júna 1941, nemohol uveriť. Jeho stratégia sa rozpadla a Nemci pochodovali na Moskvu. „Až tri týždne od vypuknutia vojny sa neobjavil na verejnosti. Bol ako paralyzovaný. Jeho plán sa rozsypal ako domček z karát,“ uvádza Jörg Ganzenmüller. Nemecká Operácia Barbarossa naštartovala Veľkú vlasteneckú vojnu a Sovietsky zväz sa pustil do boja proti nacistickému Nemecku.
Takto sa bojovalo pred 70 rokmi. Pozrite si prehľad najdôležitejších udalostí v priebehu jednotlivých rokov vojny: 1939, 1940, 1941, 1942, 1943, 1944 a 1945.
MÝTUS 2: Ženy znásilňovali iba sovietski vojaci
Povesť vojakov Červenej armády je vykresľovaná ako mimoriadne surová. Pri oslobodzovaní území spod nacistického vplyvu znásilňovali tisícky žien. Naproti tomu, spojenci zo Západu boli vychovaní lepšie a správali sa kultúrnejšie.
Skutočnosť: Nemecká historička Miriam Gerbhardtová nedávno pobúrila verejnosť, keď vo svojej knihe opísala zverstvá amerických, britských i francúzskych vojakov. Na tých sa zväčša nazeralo ako na hrdinov, oveľa kultúrnejších, akými boli Sovieti. Podľa jej prepočtov zo zhruba 860-tisíc znásilnených Nemiek pripadá asi tretina práve na západných vojakov.
MÝTUS 3: Koncentračné tábory vymysleli Nemci
Tábory smrti sa spájajú s ľudským utrpením a tisíckami mŕtvych, ktorí zahynuli v neľudských podmienkach. Akosi automaticky sa tento „výmysel“ pripisuje nacistickému Nemecku, ktoré koncentračné tábory používalo na vyhladzovanie najmä židovského obyvateľstva. Ich história však siaha oveľa hlbšie.
Skutočnosť: Koncentračný tábor je miestom na zhromažďovanie veľkého množstva nepohodlných ľudí zvyčajne bez rozhodnutia súdu. Túto metódu využili už španielske úrady na povstalcov na Kube. Ale aj Briti, ktorí počas druhej búrskej vojny (1899 – 1902) takto uväzňovali vidiecke obyvateľstvo sympatizujúce s Búrmi. V koncentrákoch pre zlé podmienky na rôzne choroby a podvýživu zahynulo okolo 26-tisíc afrických žien a detí.
Čo viete o 2. svetovej vojne? Otestujte sa
MÝTUS 4: Zásluhy za SNP patria komunistom
Slovenské národné povstanie nás zaradilo medzi štáty protihitlerovskej koalície a napravilo povesť, ktorú sme získali ako satelitný štát nacistického Nemecka. Počas bývalého režimu si zásluhu na ňom veľmi radi pripisovali komunisti, ktorí mu vtlačili politickú pečať.
Skutočnosť: Podiel komunistov na SNP bol mizivý. V partizánskych oddieloch totiž prevažovali obyčajní ľudia, nie komunisti. Vplyv na ich veliteľov Komunistická strana nemala, pretože tí poslúchali rozkazy z jednotlivých frontov, pod ktoré patrili. Z aktívnych dôstojníkov boli v slovenskej armáde len dvaja aktívni komunisti – Rašla a Lipka.
MÝTUS 5: Všetci Briti bojovali proti nacistom
Spojené kráľovstvo spočiatku voči nacistickému Nemecku presadzovalo politiku appeasementu, čiže zmierňovania a formou ústupkov chcelo zabezpečiť vo svete mier. Vojnu Hitlerovi vyhlásili až keď ríšsky vodca nesplnil ultimátum na stiahnutie vojsk z Poľska. Odvtedy vystupovali ako bojovníci proti nacistom.
Skutočnosť: Necítili to však takto všetci. Aj v Británii vznikla únia fašistov na čele s ich vlastným Hitlerom. Oswald Mosley totiž vedel strhnúť davy ako jeho nemecký vzor a svoju politiku postavil na antisemitizme. Adolf Hitler mu dokonca prišiel aj na svadbu s Dianou Mitfordovou, jednou z bláznivých britských sestier s urodzeným pôvodom. Fašizmu prepadla aj Unity Mitfordová so stredným menom Valkyria, ktorá führera zbožňovala a istý čas stála po jeho boku.
Aj medzi Britmi boli obdivovatelia nacizmu. Adolfa Hitlera zbožňovala napríklad príslušníčka aristokracie Unity Mitfordová, ktorá si führera „nadelila“ aj pod stromček. Snímka: Britannia
MÝTUS 6: Severná Amerika sa vyhla útokom
Vstup USA do druhej svetovej vojny vyprovokovalo japonské bombardovanie americkej základne Pearl Harbor na Havaji v roku 1941. Kontinentálne Spojené štáty boli od útokov na rozdiel od európskych krajín uchránené.
Skutočnosť: Nešlo síce o bombardovanie v pravom zmysle slova, ale útoky zo vzduchu to boli. Japonská armáda vymyslela ako zbraň horiace balóny, tzv. Fu-Go. Vodíkové balóny boli dizajnované tak, aby využili prúdenie vzduchu, zdolali Tichý oceán a zhodili bomby na americké a kanadské mestá, lesy či ornú pôdu. Japonci ich vypustili 9 300, avšak šlo vcelku o neúčinnú zbraň. Pri jedinom incidente zahynulo šesť ľudí.
Japonské horiace balóny alebo Fu-Go veľa škody v USA nenapáchali. Snímka: wikimedia.org