Ak by lietal ako pilot čs. leteckých jednotiek na západnom fronte, bol by národným hrdinom. Ján Režnák však s ďalšími slovenskými pilotmi bojoval na sovietsko-nemeckom fronte ako príslušník slovenskej stíhacej letky 13.
Základný letecký výcvik absolvoval ešte v roku 1938 v Československu, rámci akcie „1 000 nových pilotov“. Keď bol o rok neskôr spoločný štát Čechov a Slovákov rozbitý, dvadsaťročný Režnák sa stal letcom slovenskej armády. Talentovaného pilota v roku 1942 vybrali na výcvik na nemecké Messerschmity. Paradoxne, v dobových dokumentoch bol vedený ako „ošetrovateľ padákov“.
Prečítajte si, prečo najlepší slovenskí piloti lietali počas vojny za Nemcov
„Bola to len administratívna záležitosť, pretože slovenská výcviková letka musela mať vo svojej štruktúre aj takúto dôležitú funkciu, v Dánsku však absolvoval aj dôkladné preškolenie na nemeckú leteckú techniku“ vysvetľuje Peter Šumichrast. On sám sa s Jánom Režnákom niekoľkokrát stretol. „Veľmi rád spomínal na časy, keď spolu so svojimi frontovými druhmi lietal na východnom fronte. Hoci mu neraz išlo o život. Ale on to považoval za také mužné, vravel, mali sme rovnaké možnosti – oni mohli zabiť mňa a naopak. Žiadnu nenávisť však proti svojim protivníkom nikdy nepociťoval a politiku zásadne neriešil.“
Na východnej fronte. Dvaja najlepší stíhači Ján Režnák (vľavo) a Izidor Kovárik. Snímka: archív Petra Šumichrasta
Jeho spomienky na vojnové časy však dostali voľný priechod až po novembri 1989... Dovtedy Režnák svoje zostrely z pochopiteľných vytrvalo popieral. Ako mediálne známe slovenské letecké eso a nositeľ slovenských aj nemeckých vyznamenaní s ním bývalý režim „zatočil“ ako s jedným z prvých.
VAŠA VOJNA V HN
Pomôžte nám spoznať vojnovú históriu Slovenska a dajte nám tip. Bojovali vaši predkovia na fronte alebo zažili prenasledovanie? Máte doma unikátne dobové fotografie, nahrávky či vojnový denník?
Pošlite nám ich na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a my váš príbeh zverejníme.
Z československej armády „letel“ už krátko po februári 1948. Hlavným dôvodom na jeho prepustenie bola jeho činnosť na východnom fronte v rokoch 1942-1943, ako aj fakt, že sa nezapojil do národného boja za oslobodenie tak, ako to urobili jeho vojnoví druhovia, ktorí mali na svojom konte tiež zostrely sovietskych lietadiel.
„Je pravda, že sa mohol do boja proti Nemcom aktívne zapojiť. Svoju neúčasť zdôvodňoval tým, že mal mladú rodinu a že ho do Povstania nikto nevolal. A že bol už dosť „starý“ na to, aby behal s puškou v ruke po lese, bol stíhací letec a bol na to náležite hrdý,“ hovorí Šumichrast.
Ján Režnák (vľavo) s historikom Petrom Šumichrastom. Snímka: archív Petra Šumichrasta
Po prepustení z armády pracoval ako technik v Považskej Bystrici. „Najhoršie preňho bolo, keď mu v päťdesiatom prvom zobrali leteckú licenciu. Ako spomienku na minulé doby, keď bol hviezdou slovenských filmových žurnálov, opatroval predmety, ktoré mu túto dobu pripomínali: špeciálne nemecké okuliare proti oslneniu, zápisníky letov „voňajúce pušným prachom“, vekom zažltnuté dobové fotografie či letecké hodinky.“
A uchrániť sa mu podarilo aj vojnové vyznamenania. Starostlivo zabalené v naolejovaných handrách, aby nezhrdzaveli. „Ja som to síce nevidel na vlastné oči, ale vraj ich mal po celý čas zamurované v dome,“ uzatvára historik.