Nebál sa ani Stalina: Symbol sovietskeho triumfu sa po vojne ocitol v nemilosti

Porážku Nemecka si vychutnáva naplno. Krátko po tom, ako v noci z 8. na 9. mája 1945 pod jeho prísnym pohľadom poľný maršal Keitel podpíše v berlínskom sídle veliteľstva Červenej armády kapituláciu, sa v sále začína oslavovať víťazstvo. Prípitky po chvíli strieda bujará zábava, spieva a tancuje sa až do rána.

„Ani ja som sa neudržal a zatancoval som si kazačok,“ napísal neskôr Georgij Konstantinovič Žukov pri spomienke na tieto chvíle vo svojich memoároch. Prítomní tak majú vzácnu možnosť spoznať inú tvár spravidla prísneho maršala. Nie div, zažíva vrchol svojej vojenskej kariéry. V radostnom opojení mu však zrejme ani na um nezíde, že na pomyselnej miske váh už onedlho jeho zásluhy preváži čosi iné.

Kde je on, tam sa útočí

Žukovovo meno sa stalo synonymom triumfu Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Nie neprávom. Stalin ho posielal na najexponovanejšie úseky frontu a on tam nesklamal. Podpísal sa nielen pod prvé víťazstvo Červenej armády nad Wehrmachtom na konci roku 1941 pri Moskve, ale aj pod obrat pri Stalingrade či pri Kursku. Postupne sa začalo tradovať, že kde je Žukov, tam Sovieti útočia a Nemci utekajú. Nakoniec sa zastavil až v Berlíne.

„Nedá sa o ňom povedať, že by vynikal ako najlepší v niektorej z oblastí vojenského umenia. Určite bol však najlepším všestranným generálom druhej svetovej vojny,“ napísal o ňom britský vojenský historik Geoffrey Roberts.

Žukov mal talent na bleskové zhodnotenie situácie, dokázal predvídať vývoj na fronte i zámery protivníka a pohotovo prijímal

Nedozvedeli ste sa všetko?

Vyskúšajte digitálne predplatné a dočítajte článok až do konca.
-89%

MIMORIADNA AKCIA

Získajte prístup ku kompletnému obsahu
len za 1 €

VYSKÚŠAŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.