StoryEditor

Bizarná ilúzia Tretej ríše: Nový führer chcel vládnuť aj po kapitulácii, Briti to dlho tolerovali

07.05.2020, 11:05
Koniec druhej svetovej vojny a definitívny pád nacistického Nemecka mal pred 75 rokmi v istom zmysle bizarnú podobu. Kapitulácia sa podpisovala dvakrát a Hitlerov nástupca „vládol“ ešte aj dva týždne po nej.

Je ráno 8. mája 1945. Na letisku Tempelhof v rozbombardovanom Berlíne pristáva sovietske lietadlo, z ktorého vystupuje vojenský prokurátor Andrej Vyšinskij. Prichádza priamo od Stalina a v aktovke nesie dôležité dokumenty a inštrukcie adresované maršalovi Georgijovi Žukovovi.

Týkajú sa bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka. Takýto dokument bol síce už podpísaný pred niekoľkými hodinami v sídle amerického vojenského veliteľstva vo francúzskom Remeši, sovietsky vodca ho však neakceptuje. Trvá na tom, že ceremónia sa musí zopakovať.

„Dohodli sme sa so spojencami, že podpísanie aktu v Remeši budeme považovať za predbežný protokol kapitulácie. Vymenúvam vás za zástupcu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl sovietskych vojsk a za veliteľa sovietskeho okupačného pásma Nemecka, oznámil mi stručne deň predtým v telefóne Stalin,“ spomínal Žukov vo svojich memoároch na predohru záverečného dejstva druhej svetovej vojny v Európe.

Na separátny mier zabudnite

Osud Tretej ríše je na začiatku mája 1945 spečatený. Nemecko leží v rozvalinách, Adolf Hitler je mŕtvy a nad budovou Ríšskeho snemu v Berlíne veje červená zástava jeho pokoriteľov. Na západe sa, s výnimkou niekoľkých lokálnych ohnísk, už prakticky nebojuje, nemeckí vojaci sa hromadne vzdávajú Američanom a Britom.

Iné je to na východnom fronte. Príslušníci SS, Volkssturmu, Hitlerjugendu, ale aj Wehrmachtu kladú postupujúcim armádam na mnohých miestach zúrivý odpor. Nechcú padnúť do sovietskeho zajatia, respektíve, chcú sa prebiť k armádam západných Spojencov. Krv tečie aj v Prahe, kde vypuklo povstanie. Každému je jasné, že koniec vojny je otázkou dní, možno hodín.

Vojaci Červenej armády pri Brandenburskej bráne v dobytom Berlíne v máji 1945. Vojaci Červenej armády pri Brandenburskej bráne v dobytom Berlíne v máji 1945. dhm.de

​Nemecké velenie však aj v tejto situácii dúfa, že ešte nie je všetko stratené. Jeho emisári vyslaní k západným spojencom sa usilujú dosiahnuť dohodu, ktorá by viedla k uzavretiu separátneho mieru. Zámer Nemcov je jasný – pokoj zbraní na západnom fronte by im uvoľnil sily a prostriedky, a tie by mohli postaviť proti Červenej

armáde. Okrem toho by v takomto prípade vrazili medzi Sovietov a ich západných partnerov klin nedôvery.

Lenže separátny mier nie je na programe dňa. „Sme ochotní pristúpiť iba na vašu k...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-13 10:30:00 - Feat.: - Title: Prečo vlastne hovoríme, že niečo je OK? Pozreli sme sa na históriu výrazu, ktorý používame každý deň aspoň raz 02 - Modified: 2024-04-10 05:18:37 - Feat.: - Title: „Géčko“ od Mercedesu má už 45 rokov. Jeho obľuba je dnes v iných sférach ako kedysi 03 - Modified: 2024-04-08 09:00:00 - Feat.: - Title: Oslavujeme Svetový deň Rómov. Ako dobre poznáš ich kultúru a históriu? Otestuj sa v našom kvíze 04 - Modified: 2024-04-05 22:00:00 - Feat.: - Title: Ostrovný bandita. Superrýchlu omegu milovali zlodeji, politici ju však chceli zakázať 05 - Modified: 2024-04-06 09:30:00 - Feat.: - Title: Svet si pripomína 20. výročie jednej z najhorších udalostí ľudstva. Genocída v Rwande bola päťkrát horšia ako holokaust
menuLevel = 2, menuRoute = history/2-svetova-vojna, menuAlias = 2-svetova-vojna, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
14. apríl 2024 08:52