Je ráno 8. mája 1945. Na letisku Tempelhof v rozbombardovanom Berlíne pristáva sovietske lietadlo, z ktorého vystupuje vojenský prokurátor Andrej Vyšinskij. Prichádza priamo od Stalina a v aktovke nesie dôležité dokumenty a inštrukcie adresované maršalovi Georgijovi Žukovovi.
„Dohodli sme sa so spojencami, že podpísanie aktu v Remeši budeme považovať za predbežný protokol kapitulácie. Vymenúvam vás za zástupcu najvyššieho veliteľa ozbrojených síl sovietskych vojsk a za veliteľa sovietskeho okupačného pásma Nemecka, oznámil mi stručne deň predtým v telefóne Stalin,“ spomínal Žukov vo svojich memoároch na predohru záverečného dejstva druhej svetovej vojny v Európe.
Na separátny mier zabudnite
Osud Tretej ríše je na začiatku mája 1945 spečatený. Nemecko leží v rozvalinách, Adolf Hitler je mŕtvy a nad budovou Ríšskeho snemu v Berlíne veje červená zástava jeho pokoriteľov. Na západe sa, s výnimkou niekoľkých lokálnych ohnísk, už prakticky nebojuje, nemeckí vojaci sa hromadne vzdávajú Američanom a Britom.
Iné je to na východnom fronte. Príslušníci SS, Volkssturmu, Hitlerjugendu, ale aj Wehrmachtu kladú postupujúcim armádam na mnohých miestach zúrivý odpor. Nechcú padnúť do sovietskeho zajatia, respektíve, chcú sa prebiť k armádam západných Spojencov. Krv tečie aj v Prahe, kde vypuklo povstanie. Každému je jasné, že koniec vojny je otázkou dní, možno hodín.
Nemecké velenie však aj v tejto situácii dúfa, že ešte nie je všetko stratené. Jeho emisári vyslaní k západným spojencom sa usilujú dosiahnuť dohodu, ktorá by viedla k uzavretiu separátneho mieru. Zámer Nemcov je jasný – pokoj zbraní na západnom fronte by im uvoľnil sily a prostriedky, a tie by mohli postaviť proti Červenej
armáde. Okrem toho by v takomto prípade vrazili medzi Sovietov a ich západných partnerov klin nedôvery.
Lenže separátny mier nie je na programe dňa. „Sme ochotní pristúpiť iba na vašu k...
Zostáva vám 85% na dočítanie.