Jej denník sa stal jedným zo symbolov tragického osudu miliónov ľudí židovského pôvodu, prenasledovaných a zavraždených nacistami počas druhej svetovej vojny. Židovské dievča pôvodom z Nemecka Anna Franková si ho začala písať ako 13-ročná v úkryte v Amsterdame, posledný zápis v ňom je z 1. augusta 1944. Potom bol úkryt prezradený.
Pred 75 rokmi ani nie šestnásťročná Anna zahynula v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, ktorý len o mesiac neskôr oslobodila britská armáda.
Denník bol pre Annu vnútorným dôverníkom jej dospievania, strachu a plazivých nenávistí ovládajúcich dni v uzavretom priestore. Knižne vyšiel prvýkrát v roku 1947 a stal sa literárnou udalosťou. Bol preložený do viac než 55 jazykov, predalo sa z neho asi 25 miliónov výtlačkov a inšpiroval mnoho hier a filmov. Dom na amsterdamskej ulici Prinsengracht, kde sa Anna s rodinou ukrývala, navštívi ročne približne 800-tisíc ľudí.
Oceňovaný je literárny talent mladého dievčaťa a jeho výstižné vykreslenie neľudskosti holokaustu. Americký spisovateľ Philip Roth ju napríklad nazval „stratenou dcérou Franza Kafku“ a ruský spisovateľ Iľja Erenburg o nej napísal: „Za šesť miliónov mŕtvych Židov hovorí jeden hlas – nie je to hlas mudrca či básnika, ale hlas obyčajného dievčaťa.“
Anna sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina (Anna mala ešte staršiu sestru Margot) ušla do Holandska.
„Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: najprv vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda,“ opisuje Anna okupáciu Holandska Nemeckom v máji 1940. Úkryt v zadnom trakte amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma Opekta založená Ottom Frankom, budovali jej predvídaví rodičia viac než rok.
Anna dostala zápisník 12. júna 1942 a po tom, ako začala byť hrozba transportov aktuálna, sa 6. júla 1942 rodina do úkrytu presťahovala. V izolácii prežili Frankovci vyše dva roky, neskôr sa k nim pripojila aj rodina bývalého otcovho obchodného partnera a jeden židovský zubár – dovedna osem ľudí.
Po prezradení úkrytu v auguste 1944 boli jeho obyvatelia odvlečení do koncentračných táborov. Rovnaký osud čakal aj dvoch mužov, ktorí štvancom pomáhali. Okrem Otta Franka všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anna a Margot skončili v Bergen-Belsene, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus.
Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, ukrývaných Židov nacistom prezradila upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zasa tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka. Múzeum, ktoré sa venuje odkazu jednej z najznámejších obetí holokaustu, však v roku 2016 uviedlo, že je možné, že ôsmich ľudí, ktorí sa v budove dnešného múzea ukrývali, nikto neudal. Na úkryt mohla nacistická okupačná správa prísť iba náhodou pri razii, ktorá súvisela s vyšetrovaním nelegálnej práce či falšovania prídelových lístkov.
Posledné riadky vo svojom denníku napísala Anna tri dni pred zatknutím. Niektoré zápisy sú veľavravné. „Vidím, ako sa svet pomaly mení na pustatinu... cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď vzhliadnem k oblohe, zdá sa mi, že sa všetko nejako obráti na lepšie, že sa táto hrôza skončí, že sa vráti pokoj a mier,“ napísala napríklad v júli 1944.
Annin denník našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré Frankovcom pomáhali v najťažších časoch, a tie ho aj po vojne odovzdali jej otcovi. Ten sa do Amsterdamu vrátil z Osvienčimu. Zomrel v roku 1980.
Denník má niekoľko verzií. Autorka totiž pôvodné zápisky časom prepracovala a literárne vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy odstránil niektoré pasáže (napríklad sexuálne názory mladej autorky), jej otec zasa nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou manželkou. Až neskôr vyšli zápisky kompletné.
Autenticita Denníka Anny Frankovej je niekedy spochybňovaná popieračmi holokaustu. Napríklad britský historik David Irving označil denník v 70. rokoch za podvrh, vyrobený až dodatočne po vojne Anniným otcom. Expertíza však pravosť denníka potvrdila.
Existuje aj niekoľko ďalších podobných denníkov. V roku 2006 vyšiel denník Věry Kohnovej, ktorá je niekedy označovaná za „českú Annu Frankovú“. Aj zápisky židovského mladíka Ottu Wolfa, ktorý bol spolu s ďalšími mužmi zavraždený nacistami v moravskej obci Zákřov, býva prirovnávaný k Denníku Anny Frankovej. Známe sú aj terezínske denníky Petra Ginza, ktorý zahynul v Osvienčime. Jeho meno sa stalo svetoznáme, keď si jeho kresbu Mesiaca zobral do vesmíru prvý izraelský astronaut Ilan Ramon, ktorý vo februári 2003 zahynul s celou posádku raketoplánu Columbia. Leningradská školáčka Táňa Savičevová si počas nemeckej blokády Leningradu zapisovala dátumy úmrtí všetkých členov rodiny, až napokon v júli 1944 zomrela ako 14-ročná v dôsledku prežitých útrap.