Drážďanské inferno: Nálet, ktorý zničil saskú metropolu, mal z vojenského hľadiska sporný význam

Nočné ticho, ktoré vládne nad mestom, akoby bolo predzvesťou hrôzy, ktorá má zakrátko nastať. Ulice Drážďan sú pusté a tmavé. Jedným z dôvodov je povinné zatemnenie, ktoré má siedme najväčšie nemecké mesto chrániť pred leteckými útokmi. Pred časom malo síce aj pomerne silnú protivzdušnú obranu, jej batérie však vojenské velenie postupne presunulo do iných častí ríše, prípadne na front.

V saskej metropole bola totiž minimálne využitá. Až mohli mať jej obyvatelia pocit, že o ich meste nepriateľ ani nevie. Kým iné nemecké centrá, dokonca aj oveľa menšie a menej významné, sa v uplynulých rokoch stali terčom kobercových náletov, Drážďany, okrem niekoľkých ojedinelých útokov, žili relatívne v pokoji.

Lenže to sa 13. februára 1945 večer zmení. K Florencii na Labe, ako mnohí mesto pre jeho pamiatky a očarujúcu architektúru prezývajú, mieria stovky nepriateľských bombardérov, a to, čo o chvíľu v uliciach rozpútajú, budú neskôr preživší prirovnávať k infernu.

Urýchli to koniec vojny

Vari už len najfanatickejší nacisti alebo najväčší optimisti veria v polovici februára 1945 Hitlerovým výplodom fantázie o tajných zbraniach, ktoré včas nasadí a zvráti nimi nepriaznivú situáciu na frontoch. Porážka Nemecka je už len otázkou času. Tak na západe pod tlakom spojencov, ako aj na východe pod náporom Červenej armády wehrmacht už iba ustupuje.

Mocnosti, ktoré si onedlho budú môcť hovoriť víťazné, chcú však koniec vojny urýchliť. A prispieť k tomu môžu plošné nálety na strategicky dôležité ciele. K nim patria aj Drážďany, ktoré sú nielen významným dopravným uzlom, ale tiež sídlom viacerých tovární so zbrojnou výrobou.

Centrum Drážďan na pohľadnici z roku 1935.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Za jeden zo svojich kľúčových cieľov ich považuje maršal Ivan Konev. S Georgijom Žukovom „súťaží“ o to, kto z nich bude so svojou armádou skôr v Berlíne, a práve saská metropola mu, obrazne povedané, môže skomplikovať postup, ak by sa v nej nepriateľ napríklad opevnil. A tak sovietske velenie žiada západných spojencov o pomoc. Drážďany sa teda na sklonku vojny ocitajú v ich plánoch na bombardovanie nemeckých miest a osud Florencie na Labe je tým spečatený.

„Za nevyhnutný považovali letecký útok na Drážďany oveľa dôležitejší ľudia, než som bol ja,“ bude sa brániť po vojne Arthur Harris. Hlavný veliteľ britského bombardovacieho letectva operáciu riadi a po vojne bude za ňu čeliť mimoriadne ostrej kritike.

Nemalo to konca

Spomínaného 13. februára 1945 krátko po desiatej večer začína 800 Lancasterov, ťažkých britských bombardérov, zhadzovať na mesto svoj ničivý náklad. Tvorí ho 2 660 ton bômb, takmer polovica z nich je zápalných, zvyšné sú trieštivé. Drážďany sa v priebehu niekoľkých

Nenechajte sa obmedzovať

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.