Stalinova súdružka Smrť: Ljudmila bola postrachom Nemcov, strieľala ich ako zajace

Veliteľ bol neistý a váhavo sa spýtal: „Si si istá, že trafíš?“ Od sovietskych pozícií boli nepriatelia vzdialení takmer 400 metrov. Hĺbili si tam v zemi zákopy.

Bol koniec leta 1941 a hitlerovské vojská spolu so svojimi spojencami Rumunmi, Maďarmi, Talianmi, Chorvátmi a Slovákmi postúpili hlboko do vnútra Sovietskeho zväzu a obkľúčili aj čiernomorský prístav Odesa. Práve tam vzala dvadsaťpäťročná ošetrovateľka prvýkrát do ruky pušku. A veliteľovi sebaisto odpovedala: „Som si istá.“

 „Ležala som a sledovala Rumunov, ako sa zakopávajú. Mali sme od veliteľa prísne zakázané strieľať bez jeho povolenia,“ spomína vo svojich pamätiach Ljudmila Pavličenková, prečo pred svojím prvým ostreľovačským úspechom radšej požiadala nadriadeného o povolenie.

Ženy vtedy ešte v Červenej armáde nesmeli slúžiť so zbraňou. Lenže kúsok od nej pred chvíľou dopadol granát a ťažko zranil červenoarmejca, ktorý ležal vedľa nej. A ten jej podal svoju pušku.

​„Sústredila som sa, aby som bola pokojná a uvoľnená, veľmi opatrne som zamierila a vypálila. Môj Rumun rozhodil ruky a spadol. Zlomok sekundy som počkala a nad okrajom zákopu sa objavila ďalšia hlava. Tú som dostala tiež. Tretí Rumun potom zmizol,“ opísala neskôr Pavličenková svoj „krst ohňom“, ako hovorila svojim prvým snajperským zásahom.

Neplnoletá nevesta

Pre Ljudmilu neboli palné zbrane novinkou. Rodáčka z ukrajinskej Bilej Cerkvy (narodila sa ako Belovová 12. júla 1916) sa už ako štrnásťročná zapojila v Kyjeve do mládežníckeho združenia mladých

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.