Ticho pred búrkou na západnom fronte: Čudná vojna poskytla Hitlerovi cenný čas

Je začiatok septembra 1939. Už tretí deň čelí Poľsko nemeckej agresii. Už tretí deň padajú na krajinu bomby a granáty, ktoré zabíjajú ľudí a mestá menia na ruiny. Už tretí deň nedokáže poľská armáda, napriek úpornej snahe a odhodlaniu, početnejšiemu a modernejšie vyzbrojenému wehrmachtu prakticky vôbec vzdorovať. Zúfalstvo a strach ľudí z toho, čo bude, sú čoraz väčšie.

V tejto bezútešnej situácii sa zrazu v uliciach Varšavy začínajú ozývať radostné výkriky a desiatky ľudí majú úsmev na tvárach. „Niech żyje Anglia!“ skanduje nadšene rozrastajúci sa dav smerujúci k britskej ambasáde, aby vyjadril svoju vďaku. Pred niekoľkými minútami totiž rozhlas oznámil, že Veľká Británia, v reakcii na napadnutie Poľska, vyhlásila Nemecku vojnu. A nielen ona, rovnakým spôsobom si spojenecký záväzok zakrátko plní aj Francúzsko.

Beznádej Poliakov sa razom mení vo vieru, že vojna, v ktorej sa ich krajina ocitla, dlho nepotrvá. Prvé kroky spojencov ich v tom aj utvrdili.

Len platonický útok

Invázia do Poľska bola Hitlerovým politickým i vojenským hazardom. Do ofenzívy totiž zapojil prevažnú väčšinu svojich ozbrojených síl, v dôsledku čoho zostala západná hranica ríše prakticky nekrytá. Jej obranu zabezpečovalo iba 23 divízií.

Keď sa k nim teda začiatkom septembra 1939 z opačnej strany blížilo 110 francúzskych divízií, bolo jasné, že ak zaútočia, môžu nemeckú obrannú líniu prekonať a poľahky postupovať ďalej. Hitlerovi by tak poriadne skomplikovali situáciu, v čo dúfali najmä Poliaci. Tí však mohli napokon iba s údivom sledovať, čo sa to na západe Európy deje.

Keď Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, Poliaci sa radovali a verili, že spojenci im pomôžu. Ako sa ukázalo, mýlili sa.
Zdroj: Wikimedia Commons

​​Útok francúzskej armády, ktorý mal ukázať, že Poľsko nezostalo osamotené, sa 7. septembra skutočne začal a jednotky generála Maurica Gamelina postúpili do hĺbky osem kilometrov na územie Sárska. Lenže tam, ešte pred Siegfriedovou líniou, známym to obranným valom, sa o päť dní neskôr zastavili. Následne sa ofenzíva zmenila na sériu lokálnych potýčok a Francúzi sa napriek svojej výraznej prevahe už ďalej nepohli.

​Stop útočnej akcii vystavilo rozhodnutie najvyššej anglo-francúzskej vojnovej rady, ktorá sa prvýkrát zišla práve 12. septembra. Poliakom spojenci o tomto nariadení nepovedali, informovali ich len, že veľkú

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.