Odvážna operácia priniesla Spojencom porážku a Hitlerovi vrátila sebavedomie

Zdalo sa, že koniec vojny je na dosah. Na sklonku augusta 1944 vytlačili spojenecké armády Nemcov z Francúzska, oslobodený bol Paríž, Brusel i Antverpy a pri Aachene dokonca americké hliadky prekročili ríšsku hranicu. V polovici septembra už mali Spojenci v rukách aj Belgicko a Luxembursko a nad protivníkom, ktorý v množstve malých ústupových bitiek prichádzal o živú silu i o bojovú techniku, čoraz väčšiu prevahu.

Spojenecké velenie usúdilo, že ďalší prienik môže uľahčiť rozhodný manéver, ktorý by nepriateľské sily rozdelil. A tak uzrela svetlo sveta najväčšia a najzložitejšia výsadková akcia v dejinách, operácia Market Garden, ktorej duchovným otcom bol britský poľný maršal Bernard Montgomery.

Mala mať dve fázy a jej cieľom bolo získať mosty cez vodné toky v úzkom koridore, ktorý sa ťahal asi sto kilometrov do Holandska, od Eindhovenu po Arnhem. Ich ovládnutie bolo úlohou výsadkárov, ktorí ich mali potom udržať až do príchodu pozemných jednotiek.

Bol to odvážny a veľmi riskantný plán, ale keby sa podaril, vojna sa mohla v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov skončiť. Po získaní Arnhemu chceli totiž Spojenci obísť nemeckú obranu na Siegfredovej línii a preniknúť do Porúria – priemyselného srdca Tretej ríše. Získanie predmostia za Rýnom mohlo zároveň poslúžiť ako odrazový mostík k postupu o ďalšie desiatky kilometrov smerom k Zuiderzee a poskytnúť východisko k veľkému prieniku do severného Nemecka.

Hlavný spojenecký veliteľ, americký generál Dwight Eisenhower mal síce o akcii pochybnosti, nakoniec ju ale odsúhlasil. Pre operáciu Market Garden bolo k dispozícii asi 35-tisíc výsadkárov, takmer dvakrát viac, než pri invázii do Normandie.

Operácie Market Garden sa zúčastnilo asi 35-tisíc výsadkárov, takmer dvakrát viac, než pri invázii do Normandie.
Zdroj: Wikimedia Commons

​V rámci prvej fázy operácie (Market) mali príslušníci americkej 101. a 82. divízie po vysadení ovládnuť mosty medzi Eindhovenom a Nijmegenom, kľúčovú a dá sa povedať najťažšiu úlohu ale dostali britskí a poľskí parašutisti. Mali zoskočiť pri Arnheme, čiže viac než 100 kilometrov za frontovou líniou, a tam obsadiť a udržať veľký cestný most cez Rýn.

Pozemná časť operácie (Garden) ležala na pleciach troch zborov britskej armády, ktoré mali preraziť nemecké línie, spojiť sa s výsadkármi a následne cez obsadené mosty pokračovať ďalej. Spojenecké velenie predpokladalo, že územie okupovaného Holandska nie je až tak dobre bránené, a tak mal byť postup pozemných jednotiek rýchly. Taký bol plán.

Obsadenie veľkého cestného mosta cez Rýn v Arnheme bolo jedným z kľúčových bodov operácie.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Lenže nemecká obrana v Arnheme a okolí bola omnoho silnejšia, než Spojenci čakali. Práve do tohto priestoru sa totiž na odpočinok a doplnenie presunuli 9. a 10. pancierová divízia SS, ktoré utrpeli v predchádzajúcich bojoch straty. Aj menšie obrnené jednotky ako tieto by pritom znamenali pre ľahko vyzbrojených parašutistov silného protivníka.

Správy, upozorňujúce na ich prítomnosť, ktoré posielal holandský odboj ešte pred začiatkom operácie, ale spravodajskí dôstojníci nebrali príliš do úvahy. Výsadkári tak boli presvedčení, že po zoskoku ich čaká iba slabý odpor druhoradých jednotiek nepriateľa.

Nemecká obrana v Arnheme a okolí bola omnoho silnejšia, než Spojenci čakali.
Zdroj: Wikimedia Commons/Bundesarchiv

​Operácia Market Garden sa začala 17. septembra 1944, keď oblohu medzi Eindhovenom a Arnhemom zaplnili tisíce padákov a pristávajúch klzákov. Americká 101. divízia prekročila Wilhelminin kanál neďaleko Eindhovenu a prakticky nenarazila na odpor. Ťažšie boje museli podstúpiť príslušníci 82. divízie, po 48 hodinách sa im ale napokon podarilo zmocniť mostu v Nijmegene, ktorý bol síce podmínovaný, ale zostal nedotknutý.

Oveľa väčšie problémy mali od začiatku Briti, ktorých vysadili približne 10 kilometrov od mosta pri Arnheme. Netušili totiž, že zoskakujú priamo medzi dve obrnené divízie SS. Nemcov síce útok Spojencov prekvapil, dokázali však na situáciu veľmi rýchlo zareagovať, prešli do protiútoku a po niekoľkých hodinách sa im pri Arnheme podarilo nepriateľské výsadkové jednotky obkľúčiť. Ako v knihe História nemeckej armády 1939-1945 píše francúzsky historik Philippe Masson, ich odvetu uľahčili aj ďalšie prvky.

„Vďaka zhoršeniu počasia nemohli odletieť posily, došlo k vážnym problémom v spojení medzi jednotkami, čo Britov úplne izolovalo a v neposlednom rade, postup obrnených jednotiek na Arnhem bol príliš pomalý. Nemci využili všetky prostriedky, aby tento postup spomalili a britské tanky boli nakoniec odkázané iba na jedinú cestu,“ uvádza.

Výsadkári, vyzbrojení iba ľahkými zbraňami, nemali v boji proti nemeckým tankom a samohybným delám šancu, napriek tomu im dokázali odolávať osem dní.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Nemcom sa navyše podarilo dostať k operačnému plánu spojeneckej akcie, ktorého kópiu našli v jednom z havarovaných klzákov. Ďalších pristávajúcich výsadkárov tak už vo vzduchu „vítali“ silnou paľbou zo zeme. Obkľúčené jednotky po príchode posíl potom stláčali do čoraz menšieho priestoru.

V tejto situácii nemali odrezané britské a poľské jednotky šancu. Napriek tomu, vyzbrojení iba ľahkými zbraňami, zvádzali parašutisti proti nemeckým tankom a samohybným delám svoj heroický boj do úplného konca. Podľa plánu operácie sa mali pri Arnheme udržať 48 hodín. Nakoniec sa bili osem dní a ich boj prerástol do legendy.

Pozemné britské vojská sa do blízkosti Arnhemu dostali až 25. septembra večer. V tom čase sa už parašutisti, ktorí mali obrovské straty a ktorým dochádzali zásoby munície i potravín, pokúsili o jediné možné riešenie – prekročiť smerom na juh rieku Rýn a prebiť sa späť k spojeneckým líniám. Podarilo sa to asi dvom tisíckam mužov, za sebou však nechali viac než 1 500 mŕtvych a asi 6 500 zajatých spolubojovníkov.

Poľný maršal Bernard Montgomery chcel operáciou Market Garden urýchliť porážku hitlerovského Nemecka, jej výsledok ale nakoniec priniesol opak.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Údaje o celkových stratách Spojencov počas operácie Market Garden, ktorá sa napokon 26. septembra skončila ich porážkou, sa rozchádzajú, všeobecne sa ale uvádza približne 17-tisíc mŕtvych a zranených. Pre Nemcov, ktorých straty boli zhruba polovičné, znamenal Arnhem úspech. „Umožnil im uzavrieť prístup k veľkým severonemeckým rovinám a boli po ňom schopní Spojencom vnútiť vyčerpávajúcu bitku, ktorá pokračovala počas celej jesene,“ pripomína Masson.

Operácia Market Garden tak v skutočnosti koniec vojny neurýchlila, ale naopak oddialila. Nemcom, ktorí ešte niekoľko dní predtým pôsobili dojmom už porazeného protivníka, sa opäť vrátilo sebavedomie a víťazstvom povzbudený Hitler sa utvrdil v názore, že môže na západnom fronte Spojencov poraziť. O tri mesiace podnikol mohutnú ofenzívu, ktorá vošla do dejín ako bitka v Ardénach. To však už bol jeho posledný pokus o zvrat.