Povstanie by po hospodárskej stránke vydržalo dlho, k dispozícii boli miliardy korún

Vedel o tom, že sa chystá Povstanie, sám sa napokon podieľal na práci ilegálnej národnej rady a prostredníctvom neho dokonca smerovala peňažná podpora k partizánom. Napriek tomu na jar a v lete 1944 Karol Markovič s prekvapením sledoval, ako v banskobystrickej pobočke Slovenskej národnej banky, na čele ktorej stál, dochádza k neobvyklým presunom financií.

„V pohybe boli miliardy korún a skutočné dôvody týchto transakcií nepoznal nikto, ani on ako prednosta filiálky. Najväčšia suma vo výške 2,4 miliardy korún prišla do Banskej Bystrice v máji 1944, ďalšie v priebehu júna a augusta. Markovič teda s údivom sledoval, ako štyri dni po tom, čo tam prišlo 53 debien s 1,5 miliardy korún, sa na príkaz riaditeľa administratívneho odboru 720 miliónov zase vrátilo do Bratislavy,“ spomínal neskôr vo svojich memoároch Imrich Karvaš, ktorý bol do septembra 1944 guvernérom Slovenskej národnej banky a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

Peniaze presmerované na stredné Slovensko boli určené pre potreby pripravovaného Povstania a ich utajený presun bol naozaj husárskym kúskom. Nie však jediným.

Zatajené rezervy

Dôraz na to, aby bolo chystané ozbrojené vystúpenie proti ľudáckemu režimu zabezpečené nielen z vojenskej, ale aj z hospodárskej stránke, kládli jeho organizátori od chvíle, ako táto myšlienka začínala naberať prvé obrysy. Predstaviteľom odboja sa pre ňu podarilo získať viacerých národohospodárov a vládnych úradníkov, napríklad generálneho tajomníka Ústredného združenia slovenského priemyslu Petra Zaťka, spomínaného guvernéra národnej banky Karvaša, predsedu Obilnej spoločnosti Jána Klinovského či Jozefa Staneka z Najvyššieho úradu pre zásobovanie.

​Po opatreniach, ktoré z titulu svojich funkcií prijali alebo presadili, začali na jar 1944 smerovať na stredné Slovensko, ktoré malo byť centrom Povstania, prvé dodávky zásob. V spolupráci s vedením Baťových závodov sa napríklad v Baťovanoch podarilo vytvoriť tajnú rezervu 20-tisíc párov vojenských bagančí, z ktorej časť dodali ešte pred Povstaním partizánskym oddielom a väčšinu presunuli do skladov v Slovenskej Ľupči, Brezne a Tisovci. Dvojitým účtovaním na Najvyššom úrade pre zásobovanie sa zase podarilo postupne vytvoriť a zatajiť rezervu viac než milión litrov benzínu, ktoré boli uskladnené v Zemianskych Kostoľanoch, ďalších asi 300-tisíc litrov sa uložilo v skladoch rafinérie v Dubovej.

​Zámienkou na viaceré presuny zásob, ale aj vojenského materiálu sa stali spojenecké letecké útoky na západe krajiny. Najmä po bombardovaní Bratislavy a zničení rafinérie Apollo v júni 1944 sa s odôvodnením, že treba zachrániť hospodárske hodnoty, presunulo na stredné Slovensko napríklad väčšie množstvo motorových vozidiel a pneumatík, ostnatého drôtu, cementu či ďalších priemyselných výrobkov a surovín.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.