Keď Nemci „zberali zemiaky“: Ich rýchla akcia ochromila Povstanie hneď na jeho začiatku

Bol koniec augusta 1944, keď sa nad poľskou obcou Zyndranowa, vzdušnou čiarou necelé dva kilometre od Duklianskeho priesmyku, rozmiestnila jedna z jednotiek slovenskej armády. Nehostinné prostredie a nevľúdne počasie zhoršovali už aj tak neľahkú situáciu vojakov, ktorých úlohou bolo v týchto miestach manuálne budovať obranné postavenia a v prípade potreby ich aj so zbraňou v ruke zaujať.

Jediným kontaktom s domovom boli pre nich listy, ktoré písali, no málokedy na ne, pre zle fungujúcu poľnú poštu, dostávali odpoveď.

„Nevidel som ťa už vyše mesiaca a ktovie, kedy sa znova uvidíme. Aj list som od teba dostal zatiaľ iba jeden a ja ti píšem už piatykrát. Už sme zase na inom mieste a na kopci tu staviame bunkre. Povedz mame, aby mi poslala ten starý modrý pulóver, lebo v noci je tu veľmi chladno. Nerád by som strávil v týchto horách zimu, tu by ani pes nevydržal. Možno by som asi o tri týždne, ak sa to podarí, prišiel domov na dovolenku. S dopravou je to ale zlé, každú chvíľu sú mosty vyhodené. Tak ešte nesľubujem, lebo neviem, čo do toho môže prísť,“ prezrádzajú riadky na jednom zo zažltnutých papierov.

Autorom tohto listu, adresovaného svojej nastávajúcej, bol môj starý otec. Napísal ho 29. augusta 1944 a domov poslal po kamarátovi, ktorý odchádzal na dovolenku.

O niekoľko hodín, po potvrdení správ o začiatku nemeckej okupácie Slovenska, vyslal z Banskej Bystrice podplukovník Ján Golian vojenským posádkam heslo „Začnite s vysťahovaním“, ktoré bolo signálom pre začiatok ozbrojeného odporu.

Starý otec bol v tom čase príslušníkom 1. pešej divízie takzvanej Východoslovenskej armády, ktorá mala v ozbrojenom povstaní zohrať dôležitú úlohu. Udalosti však začali naberať prudký spád a nakoniec bolo všetko inak.

Armáda s tajným poslaním

Východoslovenská armáda bola v rámci slovenských ozbrojených síl novým zoskupením a vznikla z iniciatívy ministra obrany Ferdinanda Čatloša. Vo februári 1944 mu návrh na jej sformovanie odobrilo Najvyššie velenie nemeckej brannej moci. Presvedčil ho argumentom, že dve pešie divízie, ktoré ju budú tvoriť, jednak vybudujú opevnenie pozdĺž severovýchodnej hranice Slovenska a v prípade potreby budú brániť Červenej armáde v prieniku cez karpatské priesmyky.

Príslušníci jedného z plukov 2. pešej divízie Východoslovenskej armády v Lupkovskom priesmyku v lete 1944.
Zdroj: repro z knihy Východoslovenská armáda

​To bola takpovediac oficiálna úloha. Čatloš, ktorý sa v tom čase vnútorne už s Nemcami rozišiel a tajne pripravoval plán štátneho prevratu, vytváral však novú armádu ešte s jedným zámerom – úplne opačným. V príhodnom čase mala Červenej armáde uľahčiť priechod cez Karpaty. S rovnakým úmyslom zakomponovalo nové jednotky do svojich plánov aj Vojenské ústredie v Banskej Bystrici sústredené okolo Jána Goliana, ktoré pripravovalo ozbrojené povstanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.