Vojnový letec Josef Dygrýn: Pri výcviku pôsobil ako outsider, v boji patril k najlepším stíhačom

Pochmúrne dopoludnie 8. septembra 1942. Studený morský príboj vyplavil na anglickú kamenitú pláž pri Littlehamptone v blízkosti mesta Worthing mŕtve mužské telo. Potrhané oblečenie je plné soli, leží medzi okruhliakmi, voda už k nemu nedosahuje. Tvár a končatiny sú výrazne poznačené dlhodobým pobytom v morskej vode a medzi rybami. Odvezú ho do miestnej márnice a nález oznámia na blízkej leteckej základni.

Na druhý deň o pol štvrtej popoludní informuje základňa Ford telegramom Tangmere, kde sídlia noční stíhači z 1. peruti RAF, o náleze tela neznámeho Warrant Officera, pilota bez identifikačných štítkov.

V telegrame sa hovorí, že mŕtvy mal pri sebe španielsky revolver Astra (model 1915), na hlavni ktorého sú vygravírované mená Doris, Noel a Paddy, a na rukoväti pilotný odznak RAF z bieleho kovu. Pri sebe mal určitú sumu frankov (pre prípad, že by núdzovo pristál vo Francúzsku) a na zvyškoch oblečenia rozpoznateľné hodnostné nášivky a stužky vyznamenania – DFM (Distinguished Flying Medal), trikrát Československý vojnový kríž a Československú medailu Za chrabrosť. Telegram oznamuje, že by mohlo pravdepodobne ísť o československého pilota Dygrýna. V peruti si pamätajú, že práve on mal zvláštne gravírovanú osobnú pištoľ a že pani Dygrýnovej sa hovorilo „Paddy“.

Po prevezení bolo skutočne letcovo telo identifikované ako W/O Josef Dygrýn, ktorý bol nezvestný od 4. júna 1942, keď nastúpil na bojový let.

Zámočník sníva o lietadlách

Josef Dygrýn sa narodil v poslednom vojnovom roku, 6. marca 1918 v Prahe ako dieťa slobodnej matky Barbory. Kto bol jeho otec, sa nikdy nedozvedel, ako sa to nedozvedeli ani jeho dvaja bratia. V sociálne zložitej situácii ho matka dala na výchovu k svojej sestre, ktorá žila na Vysočine v malej obci Lhotice u Senožat.

​Kostolík sv. Juraja so zvonicou, krčma, liehovar a škola s vlasteneckými a umelecky nadanými učiteľmi tvorili domovské zázemie miesta. Na zachovaných detských fotografiách vidíme Jožka Dygrýna, vidieckeho chlapca, menšieho, vo vestičke a obnosených nohaviciach, s dlhými neposednými rukami, ktorý sa takmer nelíši od svojich rovesníkov. Až na tvár s výrazne vykrojenými perami a s počernou pleťou, ako keby pochádzal odniekiaľ z južnej Európy.

Vidiecke detstvo a dospievanie na surovej Vysočine mu dalo pevný základ a vybavilo ho istou nepoddajnosťou, schopnosťou prebíjať sa aj napriek nepriazni osudu a tiež pracovitosťou i zručnosťou. Tomuto miestu neprestal byť vďačný a za svoje neskoršie krycie priezvisko (nom-de-guerre) si zvolí: Ligotický (čiže Lhotický).

​V tridsiatych rokoch sa na Vysočine vyučil za strojného zámočníka a záujem o letectvo ho nakoniec priviedol do Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove. Nastúpil tam v roku 1937, ale dokončenia výcviku sa už nedočkal. Okupácia Československa preťala aj Dygrýnove sny o živote v demokratickej republike.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.