Vojnový letec Josef Dygrýn: Pri výcviku pôsobil ako outsider, v boji patril k najlepším stíhačom

Pochmúrne dopoludnie 8. septembra 1942. Studený morský príboj vyplavil na anglickú kamenitú pláž pri Littlehamptone v blízkosti mesta Worthing mŕtve mužské telo. Potrhané oblečenie je plné soli, leží medzi okruhliakmi, voda už k nemu nedosahuje. Tvár a končatiny sú výrazne poznačené dlhodobým pobytom v morskej vode a medzi rybami. Odvezú ho do miestnej márnice a nález oznámia na blízkej leteckej základni.

Na druhý deň o pol štvrtej popoludní informuje základňa Ford telegramom Tangmere, kde sídlia noční stíhači z 1. peruti RAF, o náleze tela neznámeho Warrant Officera, pilota bez identifikačných štítkov.

V telegrame sa hovorí, že mŕtvy mal pri sebe španielsky revolver Astra (model 1915), na hlavni ktorého sú vygravírované mená Doris, Noel a Paddy, a na rukoväti pilotný odznak RAF z bieleho kovu. Pri sebe mal určitú sumu frankov (pre prípad, že by núdzovo pristál vo Francúzsku) a na zvyškoch oblečenia rozpoznateľné hodnostné nášivky a stužky vyznamenania – DFM (Distinguished Flying Medal), trikrát Československý vojnový kríž a Československú medailu Za chrabrosť. Telegram oznamuje, že by mohlo pravdepodobne ísť o československého pilota Dygrýna. V peruti si pamätajú, že práve on mal zvláštne gravírovanú osobnú pištoľ a že pani Dygrýnovej sa hovorilo „Paddy“.

Po prevezení bolo skutočne letcovo telo identifikované ako W/O Josef Dygrýn, ktorý bol nezvestný od 4. júna 1942, keď nastúpil na bojový let.

Zámočník sníva o lietadlách

Josef Dygrýn sa narodil v poslednom vojnovom roku, 6. marca 1918 v Prahe ako dieťa slobodnej matky Barbory. Kto bol jeho otec, sa nikdy nedozvedel, ako sa to nedozvedeli ani jeho dvaja bratia. V sociálne zložitej situácii ho matka dala na výchovu k svojej sestre, ktorá žila na Vysočine v malej obci Lhotice u Senožat.

​Kostolík sv. Juraja so zvonicou, krčma, liehovar a škola s vlasteneckými a umelecky nadanými učiteľmi tvorili domovské zázemie miesta. Na zachovaných detských fotografiách vidíme Jožka Dygrýna, vidieckeho chlapca, menšieho, vo vestičke a obnosených nohaviciach, s dlhými neposednými rukami, ktorý sa takmer nelíši od svojich rovesníkov. Až na tvár s výrazne vykrojenými perami a s počernou pleťou, ako keby pochádzal odniekiaľ z južnej Európy.

Vidiecke detstvo a dospievanie na surovej Vysočine mu dalo pevný základ a vybavilo ho istou nepoddajnosťou, schopnosťou prebíjať sa aj napriek nepriazni osudu a tiež pracovitosťou i zručnosťou. Tomuto miestu neprestal byť vďačný a za svoje neskoršie krycie priezvisko (nom-de-guerre) si zvolí: Ligotický (čiže Lhotický).

​V tridsiatych rokoch sa na Vysočine vyučil za strojného zámočníka a záujem o letectvo ho nakoniec priviedol do Školy pre odborný dorast letectva v Prostějove. Nastúpil tam v roku 1937, ale dokončenia výcviku sa už nedočkal. Okupácia Československa preťala aj Dygrýnove sny o živote v demokratickej republike.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.