"Stuhli sme. Len mŕtvolami hýbal príliv," popísal fotograf ikonických snímok vylodenia v Normandii

Slávny fotograf Robert Capa bol pred 75 rokmi pri vylodení v Normandii v prvej línii na Omaha Beach. Jeho snímky následne obehli svet a ukázali hrôzy, ktoré počas útoku spojencov zbadal. Údajne ich nafotil 106. Zachovalo sa ich však iba jedenásť.

"Je to vážne, je to vážne," opakoval si nahlas v španielčine, ako mal vo zvyku zo španielskej občianskej vojny, fotograf Robert Capa. Ležal za veľkou kovovou konštrukciou na pláži Omaha a okolo neho lietali guľky.

Bol 6. jún 1944 a spojenecké jednotky sa vyloďovali na francúzskom pobreží. Spoločne s nimi tam bol aj on. Vracal sa do svojho milovaného Francúzska v prvej línii a bol vybavený fotoaparátom v nepremokavom obale a niekoľkými filmami.

Slovenské korene

Capa sa narodil v roku 1913 ako Endre Friedmann v Budapešti a jeho matka pochádzala z východoslovenských Vel'kých Kapušian. Z politických dôvodov však čoskoro svoju rodnú krajinu opustil a odsťahoval sa do Berlína, kde sa už dostal do kontaktu s fotografiami - pracoval ako pomocník v tmavej komore v agentúre Dephot.

V dvadsiatich rokoch sa však musel opäť kvôli politickej situácii sťahovať. Nástup nacistov ho priviedol do Paríža, kde sa zoznámil so svojou budúcou ženou Gerdou Pohoryllesovou.

Tu, aby mohol lepšie predávať svoje fotografie, vytvoril mýtus. Začal rozširovať historku o slávnom fotografovi Robertovi Capovi. Tvrdil, že Capa je v USA veľmi uznávaným fotografom a žiadaným autorom a nakoniec vďaka tomuto mýtu predal dobre svoje snímky. Zameriaval sa predovšetkým na nepokoje a demonštrácie.

V tridsiatych rokoch potom odcestoval do Španielska, kde vtedy prebiehala občianska vojna medzi republikánmi a frankistami. Stal sa z neho vojnový fotograf. Ešte predtým než sa rozhodli spojenecké sily k ofenzíve proti nacistickému Nemecku, stihol Friedmann už ako Capa zaznamenať udalosti druhej japonsko-čínskej vojny.

Podľa svojich slov Capa vždy veril v nezávislosť a slobodu. Či už slobodu kreatívnu ako fotograf, tak i všeobecnú. Snažil sa hrať rolu fotografa-hrdinu, aby mohol všetky udalosti uvidieť na vlastné oči a preto sa rozhodol byť aj pri vylodení v Normandii.

Vylodenie v Normandii

"Som gambler. Rozhodol som sa ísť s Company E v prvej vlne," uviedol pre magazín Slightly Out of Focus. Netušil však, že sa ocitne na pláži s najsilnejšou obranou. "Moje nádherné Francúzsko vyzerala špinavo a nehostinne. Muži z mojej skupiny skočili do vody a ja som uvidel pláž zahalenú dymom."

Bolo stále ešte šero a škaredé počasie neumožnilo obstaranie dobrých fotografií. "Medzi plávajúcimi telami som siahol pre fotoaparát, zastavil sa, aby som spravil niekoľko fotografií, zobral odvahu a vkročil na pláž," opísal Capa.

Počas vylodenia urobil Capa cez sto fotografií. Vo svojich pamätiach opisuje, ako sa bál, ako sa plazil a schovával. Ako ho desila guľometná paľba, pred ktorou sa nebolo kam skryť.

"Tlačili sme sa. Museli sme zo vzduchu vyzerať ako sardinky," uviedol o momente, kedy sa s kamarátom Larrym skrývali pred guľkami. "Triasli sa mi ruky. Bol to nový druh strachu, ktorý triasol mojím telom od palcov na nohách po vlasy a krútil mi tvár. Muži okolo mňa ležali nehybne. Stuhli sme. Len mŕtvolami hýbal príliv."

"LCI (Landing Craft Infantry- loď z ktorej sa vyloďovali vojaci) dorazila na pláž a vyhrnuli sa z nej medici s červenými krížmi na helmách. Nemyslel som, nerozhodoval som. Stúpol som si a utekal som k lodi. Držal som kameru nad hlavou a uvedomil si, že utekám," vypovedal Capa, ktorý nakoniec s loďou odcestoval preč a na pláž sa vrátil až v momente, keď bolo po boji.

Zničené snímky

Filmy s približne stovkou fotografií potom odoslal do Londýna do vydavateľstva časopisu Life. Podľa jeho výpovede ich však nešikovný asistent zničil a zachovalo sa len jedenásť z nich. Jedenásť snímok z vylodenia prvej línie, ktoré vošli v pamäť ako Magnificient Eleven, teda skvostných jedenásť.

Podľa posledných vedeckých skúmaní však je pokojne možné, že fotografie buď zničila voda, ktorú musel Capa prebehnúť, alebo vydal len jedenásť snímok. Historik fotografie A. D. Coleman tiež tvrdí, že Capa pricestoval na pláž až pol hodiny po prvej vlne. Aj tak však malo jedenásť vydarených snímok veľký dopad. Magazín Life ich publikoval 19. júna 1944.

Capa po vojne odcestoval do USA, kde využil svoju popularitu a spoluzaložil agentúru Magnum Photos. V roku 1951 sa stal jej prezidentom. Vojnové konflikty ho však neprestali priťahovať a vypravil sa tak do vtedajšej francúzskej Indočíny, kde prebiehala francúzsko-vietnamská vojna. Tam jeho život ukončilo nešťastné šliapnutie na mínu.