Oáza slovenského blahobytu: Prosperita vojnového štátu mala aj odvrátenú tvár

Obstáli sme tak dobre, že nám to môžu iné štáty závidieť, potvrdili sme našu životaschopnosť a sebestačnosť, dokázali sme zdolať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky a dnes tu stojíme ako pevná skala, ktorú ani násilím nemožno pohnúť. Takéto a podobné vety sa objavovali v novinách na jar 1944, pri bilancovaní slovenského hospodárstva počas prvých piatich rokov štátnej samostatnosti.

Boli i neboli pravdivé. Slovensko najmä v prvej fáze skutočne ekonomicky prosperovalo, priemyselná produkcia rástla, doslova vo veľkom sa budovala infraštruktúra, mena bola pevná, krajinu prakticky netrápila nezamestnanosť a do praxe sa uviedli aj viaceré sociálne opatrenia.

Na druhej strane tie isté noviny prinášali na jar toho istého roka čoraz častejšie správy o rastúcich problémoch v zásobovaní, vo výrobe a v odbyte, informovali o núdzových opatreniach, úpravách prídelov niektorých tovarov či o stagnácii obchodných živností spôsobených tým, že ľudia stále menej nakupujú.

„Rýchly rozvoj slovenského hospodárstva v počiatočnom štádiu umožnili dobré východiskové podmienky pri vzniku samostatného štátu a vojnová konjunktúra. V roku 1943 však prišiel zlom a dá sa povedať, že ekonomike už dochádzal dych,“ hovorí pre HN historik Miroslav Sabol.

Súčasť vojnových plánov

Keď 14. marca 1939 vyhlásil Slovenský snem samostatný štát, jeho štartovacia pozícia z hospodárskej stránky nebola najhoršia. Ešte v tridsiatych rokoch, v období Československej republiky, sa začal realizovať plán industrializácie Slovenska. V krajine, kde prakticky dve tretiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracovali v poľnohospodárstve, začali vyrastať nové podniky. Väčšinou išlo o pobočné závody českých firiem, ktoré ich tu umiestňovali aj zo strategických dôvodov, keďže silnela hrozba zo strany Nemecka.

Popredný národohospodár Imrich Karvaš stál v rokoch 1939 až 1944 na čele Slovenskej národnej banky. Aj jeho pôsobenie významne ovplyvnilo ekonomiku štátu.
Zdroj: Slovenská národná knižnica – Literárny archív

​Ďalším faktorom, ktorý významne ovplyvnil ekonomiku nového štátu, bolo obsadenie dôležitých postov schopnými národohospodármi. „Ľudáci nemali vo svojich radoch ľudí, ktorí by tak rozumeli ekonomike, ako napríklad Imrich Karvaš. Tiso presadil jeho vymenovanie za guvernéra národnej banky. Vedel, že je to odborník a neprekážalo mu ani to, že sa v politických názoroch rozchádzajú. Karvaš bol vynikajúci manažér a veľmi dobre mu sekundoval Peter Zaťko,“ vysvetľuje historik.

Pod hospodársky vzostup Slovenska na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov sa nemalou mierou podpísala aj politika Tretej ríše. Štát, ktorý vznikol na nátlak Adolfa Hitlera, chceli Nemci jednak využiť pre svoje strategické ciele a tiež prezentovať ako akýsi vzor, že sa s nimi oplatí spolupracovať.

​Už v roku 1938 vyslali na Slovensko svojich pozorovateľov, ktorí sondovali, do akej miery je krajina rozvinutá a čo by mohli využiť vo svoj prospech. Takzvaná ochranná zmluva, ktorú potom, po vyhlásení samostatnosti Slovenska, Bratislava a Berlín podpísali, bola, samozrejme, výhodná predovšetkým pre Nemecko.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.