Hitler vs. Švajčiarsko: Naplánovanú inváziu nepodnikol, neutralita suseda mu vyhovovala

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo Hitler nikdy nenapadol Švajčiarsko, aj keď ležalo priamo pri hraniciach Nemecka? Ako sa mohlo stať, že muž, ktorý si „zobral“, čo chcel, napadol Rusko a svoje armády vyslal krížom cez celú Európu, nechal túto maličkú krajinu na pokoji?

Zdanlivým vysvetlením by mohla byť neutralita Švajčiarska uznaná v priebehu storočí viacerými medzinárodnými zmluvami. Že by samotná neutralita zabránila Hitlerovi a jeho ríši zhltnúť Švajčiarsko ako malinu? A skutočne nemal v pláne inváziu k svojmu malému susedovi?

Švajčiarsko poznáme všetci ako neutrálnu krajinu zloženú z 26 kantónov – a zároveň ako jednu z najhornatejších v Európe. Svoje sídlo si v nej vybudovali organizácie ako Červený kríž, Svetová zdravotnícka organizácia či CERN a netreba zabudnúť, že je aj bankovou veľmocou, producentom najznámejších hodiniek sveta či dobrej čokolády.

To, čo už tuší menej ľudí je fakt, že neutralita tejto krajiny je strážená po zuby ozbrojenou armádou, ktorá sa síce už 500 rokov nezapojila do vážnejšieho konfliktu, napriek tomu si zďaleka nesmieme švajčiarsku neutralitu mýliť s pacifizmom. Pri susedoch, akých má, by to zrejme bolo poriadne nereálne.

Pol tisícročia neutrality

Veru áno. Posledný vojnový konflikt, do ktorého sa Švajčiarsko zapojilo – a priznajme, neslávne prehralo, sa odohral pred vyše 500 rokmi. Švajčiarska konfederácia vtedy bola kruto porazená francúzskymi armádami v bitke pri Marignane. Od tejto porážky konfederácia opustila expanzívnu politiku a až do čias Napoleona sa jej darilo nezapájať sa do konfliktov.

V roku 1798 došlo k francúzskej invázii do Švajčiarska a neskôr sa dokonca stalo satelitom napoleonského impéria. Po jeho neslávnej porážke pri Waterloo najmocnejší hráči Európy strávili celý rok rokovaniami na Viedenskom kongrese. Tam sa rozhodlo o „večnej neutralite“ Švajčiarska a tento verdikt bol spečatený následným podpisom Parížskej dohody.

Neutralita Švajčiarska prešla o sto rokov neskôr zaťažkávacou skúškou počas prvej a následne i počas druhej svetovej vojny – a aj keď viaceré z krokov švajčiarskej vlády rozhodne nemožno považovať za neutrálne, v mimoriadne náročnej a komplikovanej situácii spriadali svoje prefíkané plány nielen Nemci s Talianmi, ale aj samotní Švajčiari.

V roku 1515 utrpela Švajčiarska konfederácia porážku v bitke pri Marignane a až do čias Napoleona sa potom nezapájala do konfliktov.
Zdroj: Wikimedia Commons

Medzi mlynskými kameňmi

Neutralita Švajčiarska bola potvrdená po konci prvej svetovej vojny uznaním zo strany Ligy národov 13. februára 1920. Prvá svetová vojna však neutralitu krajiny riadne preverila, pretože Švajčiarsko susedilo tak s Francúzskom na strane Dohody, ako aj s Nemeckom v čele ústredných veľmocí.

Práve preto počas konfliktu zvolila krajina ozbrojenú neutralitu a jej vojská boli až do ukončenia vojny v neustálej pohotovosti, hlavne v oblasti Jura, hrozilo totiž, že zákopová vojna sa rozšíri aj na švajčiarske územie. Švajčiari sa však vyhli vojnovému ničeniu, a to pomohlo hlavne rozvoju bankovníctva. Ako sa neskôr ukázalo, malo to ďalekosiahle dôsledky aj pre švajčiarsku úlohu v nasledujúcom svetovom konflikte.

Predvídaví a ozbrojení

Ešte v roku 1907 Švajčiari preorganizovali svoju armádu a krátko pred vojnou v roku 1911 ju značne rozšírili, z 250-tisíc mužov na 450-tisíc, čo prirodzene neuniklo pozornosti európskych veľmocí. Neutralita krajiny však bola počas celej vojny rešpektovaná, a tak sa Bern, Zürich a Ženeva stali centrami nových myšlienok.

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.