Prísne tajné operácie: Hneď po 2. svetovej vojne mala prísť ďalšia, Churchill chcel zaútočiť na Rusov

Novo sprístupnené historické archívy ukazujú, ako niekdajšie mocnosti ťahali za nitky na fronte, ale aj za oponou svetového konfliktu. Na čo mal byť superbombardér Amerika a prečo sa Nemci oneskorili s jadrovou zbraňou?

Keď v júni 1945 sovietsky maršal a vrchný veliteľ pozemných vojsk Georgij Konstantinovič Žukov prikázal preskupiť jednotky Červenej armády v Európe do obrannej pozície, mohli byť hrdinovia Veľkej vlasteneckej vojny, ktorí už mesiac oslavovali porážku Hitlerovho Nemecka, jeho manévrom prekvapení.

Dnešní historici už však vedia, na akú hrozbu veliteľ prvého a druhého bieloruského frontu reagoval. Najvyšší veliteľ Stalin totiž dostal správy, že sa Spojenci chystajú prepadnúť Sovietov, a to aj za pomoci 100-tisíc nemeckých vojnových zajatcov z radov Wehrmachtu.

Druhá Barbarossa

Podľa scenára mala 1. júla 1945 viac ako polovica spojeneckých divízií preraziť sovietsku líniu pri Drážďanoch a ďalší postup proti Červenej armáde viesť cez Odru ku Gdansku a južne smerom na Krakov. Rovnakou cestou, akou postupovali Hitlerove vojská pri operácii Barbarossa v roku 1941.

​„Hoci u nás k odtajneniu všetkých archívnych materiálov ešte nedošlo,“ povedal riaditeľ Ruskej vojenskej historickej spoločnosti Michail Mjagkov v televíznom programe Oslobodenie Európy, „vieme, že sovietska rozviedka registrovala, ako Spojenci chystajú zbrane nemeckých zajatcov na ďalšie použitie.“

V knihe Neuskutočnené plány druhej svetovej vojny 1939 – 1945 uvádza Michael Kerrigan, že Churchill počítal nielen s pomocou Poliakov, ktorí už v konflikte bojovali na strane Spojencov, ale aj so stovkami tisíc nemeckých zajatcov, ktorí by sa vraj radi so Sovietmi znova stretli: „Churchill už nariadil poľnému maršalovi Montgomerymu, aby ich zbrane udržiaval v dobrom stave, takže by sa im v prípade potreby dali zase hneď vrátiť.“

S dlho utajovanou epizódou konca druhej svetovej vojny je oboznámený aj český publicista Karel Pacner, ktorý sa zameriava na dejiny špionáže: „Sovieti o tomto pláne vedeli, ale nie je celkom jasné, ktorí špióni a akým kanálom to do Moskvy oznámili.“

Churchill v novom konflikte počítal aj so stovkami tisíc nemeckých zajatcov a nariadil poľnému maršalovi Montgomerymu, aby ich zbrane udržiaval v dobrom stave.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Na základe nedávno odtajnených dokumentov historici tvrdia, že sa Rusi o chystanom prekvapení dozvedeli od vyzvedačov z takzvanej cambridgeskej päťky, ktorí zastávali kľúčové pozície v britskej spravodajskej službe MI6 aj v ďalších inštitúciách.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.