Povstanie vo vyhladzovacom tábore nacistov šokovalo, vzápätí ho zrušili

Nacistický tábor Sobibor patril spolu s Belzecom a Treblinkou medzi vyhladzovacie tábory, ktoré vznikali od začiatku roka 1942 v rámci Operácie Reinhard (podľa Reinharda Heydricha) na území dnešného Poľska. Otvorený bol v máji 1942 a do likvidácie tábora v októbri 1943 tam bolo zabitých približne 250-tisíc ľudí, prevažne Židov.

Pred 75 rokmi, 14. októbra 1943, sa podarilo asi trom stovkám väzňov z tábora po dramatickom povstaní ujsť a hoci sa prežiť podarilo len desiatkam z nich, je útek považovaný za vôbec najúspešnejšiu akciu svojho druhu uskutočnenú v nemeckých táboroch smrti.

Vyhladzovací tábor nacisti vybudovali neďaleko dedinky Sobibor, ktorá sa nachádza na východnej hranici dnešného Poľska. Na jeho výstavbe sa podieľali miestni obyvatelia spolu s niekoľkými desiatkami Židov z blízkych get.

V apríli 1942 bol na miesto veliteľa povolaný obávaný Franz Stangl, ktorý mal za úlohu výstavbu tábora dokončiť. Priestor bol rozdelený na tri časti: administratívnu časť, kde sa nachádzala železničná rampa a ubytovne pre Nemcov a Ukrajincov, časť, kde sa deportovaní museli vyzliecť, nechať si ostrihať vlasy a odovzdať cenné predmety, a vyhladzovacia časť, kde sa nachádzali plynové komory, masové hroby a ubytovne pre židovských väzňov.

Do Sobiboru deportovali Židov nielen z Generálneho gouvernementu, ale aj zo Slovenska, Protektorátu Čechy a Morava, Nemecka, Holandska a Francúzska. Posledné transporty prišli do tábora z niekoľkých likvidovaných get.

Vyhladzovací tábor Sobibor.
Vyhladzovací tábor Sobibor.
Zdroj: dirkdeklein.net

​Medzi väzňami tábora sa už v lete 1943 začali šíriť informácie o tragických osudoch židovskej populácie v Európe a dôsledkom toho bol vznik odbojovej skupiny, na čelo ktorej sa postavil poľský Žid Leon Feldhendler, ktorého neskôr vystriedal sovietsky vojnový zajatec židovského pôvodu Alexander Pečerskij.

V osudný deň vzbúrenci vylákali najprv časť dôstojníkov a ich ukrajinských pomocníkov na rôzne miesta v tábore, kde už na nich čakali povstalci, ktorí ich ubili. V následnej vrave sa nacistom podarilo zablokovať hlavný vchod, ktorý mal slúžiť ako hlavná úniková cesta, a povstalci sa museli počas bojov dostať cez plot a mínové pole.

Podľa serveru holokaust.cz sa podarilo ujsť asi 300 väzňom, čo bola v tom čase polovica všetkých Židov v tábore. Väčšina z nich ale bola zabitá na úteku Nemcami i Poliakmi a konca vojny sa podľa toho istého zdroja dožilo iba 53 účastníkov vzbury. Nemci boli po vzbure v šoku a ihneď sa rozhodli tábor aj so zvyškom väzňov zlikvidovať.

Medzi tými, ktorým sa podarilo utiecť, boli aj obaja vodcovia odbojovej skupiny. Feldhendler bol ale zavraždený v Lubline krátko po oslobodení. Podľa niektorých zdrojov ho zavraždili poľskí antisemitskí nacionalisti, podľa iných išlo o ozbrojenú lúpež. Pečerskij sa po úteku pridal k partizánom a k armáde a po vojne bol v Sovietskom zväze krátko uväznený počas ťaženia diktátora Josifa Stalina proti Židom. Režim mu neskôr zakázal svedčiť v procesoch s nacistickými zločincami, vrátane Norimberského a procesu s Adolfom Eichmannom. Pečerskij zomrel v roku 1990 ako 80-ročný. Počas svojho života i po smrti dostal viacero vyznamenaní, v Rusku aj v Izraeli sú po ňom pomenované ulice. Útek zo Sobiboru bol niekoľkokrát sfilmovaný a aj účasť na slavnostných premiérach mu sovietske úrady zakázali.

Vodca odbojovej skupiny v Sobibore Alexander Pečerskij.
Vodca odbojovej skupiny v Sobibore Alexander Pečerskij.
Zdroj: Wikimedia Commons

​Porovnateľný s touto akciou je iba útek väzňov z ďalšieho vyhladzovacieho tábora Treblinka v auguste 1943. Zo sedemsto väzňov sa tam zachránila asi desatina a aj po tomto povstaní začali Nemci tábor likvidovať.

V rokoch 1933 až 1945 nacisti vybudovali, prevažne v Nemecku a v Poľsku, podľa odhadov newyorského Múzea židovského dedičstva asi 15-tisíc vyhladzovacích, koncentračných, pracovných alebo zberných táborov a ich pobočiek, ktoré sa stali jednou z najhorších kapitol dejín ľudstva. Presný počet všetkých obetí nacistických táborov sa nedá zistiť, ale hrubý odhad sa šplhá až k 11 miliónom.

S vyvražďovaním Židov a ďalších osôb začali jednotky Einsatzgruppen už v júni 1941. Od začiatku roka 1942 vznikali v rámci Operácie Reinhard vyhladzovacie tábory s plynovými komorami, v ktorých používali na vraždenie oxid uhoľnatý z výfukových plynov alebo z tlakových fliaš. K popravám a úmrtiam kvôli neľudským podmienkam dochádzalo aj v koncentračných táboroch a v getách.

Operácia Reinhard bola ukončená koncom roka 1943 a hlavným vyhladzovacím centrom sa potom stal tábor v Osvienčime, kde na vraždenie používali jedovatý plyn cyklón B. Počas holokaustu zahynulo dohromady asi šesť miliónov Židov.

Dôstojník SS Odilo Globocnik (vpravo), ktorý organizoval výstavbu vyhladzovacích táborov a od mája 1942 riadil Operáciu Reinhard.
Dôstojník SS Odilo Globocnik (vpravo), ktorý organizoval výstavbu vyhladzovacích táborov a od mája 1942 riadil Operáciu Reinhard.
Zdroj: holocaustresearchproject.org

​Prvý šéf Sobiboru Stangl, ktorý velil aj v Treblinke a ktorý sa výrazne podieľal na programe „eutanázie“ a prenasledovaní partizánov v Taliansku a Juhoslávii, bol zatknutý v roku 1967 v Brazílii. V decembri 1970 ho v nemeckom Düsseldorfe odsúdili na doživotie a v nasledujúcom roku zomrel vo väzení na zlyhanie srdca. Tento rok v január zomrel vo veku 96 rokov posledný z preživších účastníkov povstania a úteku zo Sobiboru Arkadij Vajspapir.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.