Žegota fungovala v rokoch 1939 až 1945. Podrobnosti o jej činnosti približuje v týchto týždňoch výstava v seredskom Múzeu holokaustu na Kasárenskej ulici, ktorú pripravil poľský Inštitút národnej pamäti - Komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu. Výstavu pod plným názvom Żegota – Rada pomoci Židom si môžete pozrieť do konca júna. Je sprístupnená verejnosti, a najmä školám. „Veríme, že pomôže rozšíriť mládeži obzor o tejto téme,“ uviedol pri otvorení riaditeľ Múzea holokaustu Martin Korčok.
Oficiálny sviatok
Pripomínanie si hrôz nacizmu nie je hrabaním v minulosti, ale nutnosťou, aby sa história neopakovala. Práve v období druhej svetovej vojny sa odhaľovali charaktery ľudí najviac. Ako zdôrazňujú aj autori výstavy, je preto nesmierne podstatné pripomínať si tých, ktorí nestratili svoju ľudskosť a s nasadením vlastného života pomáhali Židom prežiť. Preto si Poľsko uctilo týchto Spravodlivých medzi národmi aj oficiálnym sviatkom, ktorý sa v Poľsku slávi každoročne 24. marca.
Hrdinstvo ľudí
Ako uviedol riaditeľ Poľského inštitútu na Slovensku a poradca ministra Jacek Gajewski na vernisáži: „Hrdinstvo týchto ľudí sa pre nás nikdy nesmie stať samozrejmosťou a ich činy si musíme stále pripomínať. Poľsko si nesmierne váži odvahu všetkých svojich obyvateľov, ktorí nasadili vlastné životy za záchranu svojich blížnych. Preto sa deň 24. 3. stal v Poľsku dňom Spravodlivých.“
Podľa Martina Korčoka, riaditeľa Múzea holokaustu v Seredi: „Ľudský charakter a odvaha sa vždy ukážu v krízových časoch. Spravodliví boli ľuďmi, ktorí ukázali to najlepšie, čo v človeku môže byť. Najviac ich bolo práve v Poľsku.“
Výnimočná iniciatíva exilovej vlády
Tradíciu oceňovania spravodlivých založil pamätník Jad va-šem v Izraeli, hlavnom izraelskom pamätníku obetí a hrdinov holokaustu v Jeruzaleme. Svoje čestné miesto v Jad va-šem majú všetci členovia a pomocníci organizácie Żegota – Rada pomoci Židom. Túto organizáciu založila v decembri 1942 poľská exilová vláda a Poľsko bolo jedinou krajinou v celej okupovanej Európe, ktorá niečo podobné zriadila. Żegota bola pokračovaním skoršej tajnej organizácie pod názvom Provizórny výbor pomoci Židom, ktorú založila Žofia Kossak-Szczucká a Wanda Krahelská-Filipowicz. Organizáciu tvorili z veľkej väčšiny demokratickí a katolícki aktivisti v Poľsku, ktorí nesúhlasili so zverstvami, aké sa páchali na Židoch. Vo veľmi krátkom čase už mala organizácia 180 dobrovoľníkov, ktorí riskovali svoje životy za záchranu blížnych.
Zachránených 2 500 detí
Odhaduje sa, že Żegota pomohla zachrániť okolo 12 000 Židov v Nemcami okupovanom Poľsku. Asi najznámejšiu postavou Żegoty je aj na Slovensku známa Irena Sendlerowa. Šlo o poľskú katolícku sociálnu pracovníčku, jednu z čelných osobností poľského protinacistického odboja. Bola zakladateľkou, vedúcou a nakoniec aj poslednou žijúcou členkou detského oddelenia Żegoty. Počas druhej svetovej vojny zorganizovala pod krycím menom Jolanta záchranu asi 2 500 židovských detí, z ktorých mnohé osobne vyviedla z Varšavského geta. Zatklo ju gestapo, mučili ju, no neprehovorila. Bola odsúdená na trest smrti, ale s pomocou Żegoty poprave unikla a ďalej pracovala v odboji. Na znak vďaky za svoje činy jej bolo udelené občianstvo v Izraeli, ktoré sa Nežidom udeľuje skutočne len mimoriadne.
Výstavu ŻEGOTA – RADA POMOCI ŽIDOM si môže verejnosť pozrieť v Múzeu holokaustu v Seredi do konca júna.